Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Udolny areal.jpg
Údolný areál. Foto: www.enviroportal.sk
1. februára 2018 Správy NitraVýstavba a developerské projektyInfraštruktúra od NitraDen.skSITA, © SITA 2017 Diskusia()

Lanovka na Zobor má oživiť cestovný ruch, aktivisti sa boja o prírodu

Oživiť cestovný ruch v Nitre má lanovka na Zobor, ktorej zámer predložilo Biskupstvo Nitra ako vlastník pozemkov. Ihneď po zverejnení zámeru na www.envirportal.sk sa ohlásili občianski aktivisti, ktorí sa obávajú negatívneho dopadu na prírodu Zobora.

„Pyramída by sa mohla zmeniť na Václavák plný ľudí,“ uviedol Peter Mederly z občianskeho združenia Nitrianske fórum. Zámer výstavby vyhliadkovej kabínkovej lanovky počíta s parkoviskom, prevádzkovým objektom s bufetom a požičovňou bicyklov v dolnej časti a s reštauráciou a ubytovaním v hornej časti. Horná stanica existuje ešte z čias pôvodnej lanovky, ktorá na Zobor premávala od roku 1970 do roku 1993, projekt počíta s jej rekonštrukciou. Previesť sa lanovkou k Pyramíde a oddýchnuť si v reštaurácii s výhľadom na Nitru by sa mohlo stať tipom na výlet nielen pre turistov, ale aj Nitranov s malými deťmi, dôchodcov či imobilných, ktorí inak nemajú možnosť dostať sa na vrchol Zobora. Dĺžka dráhy má byť 1 321 metrov, návštevníkov by na vrchol Zobora prepravila za štyri minúty 20 sekúnd.

Aká je pravda?

Ako povedal v rozhovore diecézny ekonóm Biskupstva Nitra Martin Štofko, lanovka nie je niečo, čo musí byť za každú cenu, ľudia ju musia chcieť. „Dôvod, prečo sme do toho vstúpili, nie je ten, že by to bola naša priorita. Mňa len vždy udivilo to, že boli iné subjekty, ktoré chceli urobiť lanovku na Zobore a my sme sa o tom dozvedeli z médií, aj keď je ten priestor náš,“ uviedol. Všetky doterajšie pokusy obnoviť lanovku boli v jej pôvodnej trase, pričom sa uvažovalo, že by bola kratšia. Biskupstvo sa rozhodlo pripraviť vlastný projekt s inou trasou ponad les. Neplánuje však financovať výstavbu lanovky ani zabezpečovať jej prevádzku, ako sa mnohí mylne domnievajú, podčiarkol Štofko.

Záujemcov z radov investorov už mali niekoľko. Boli ochotní lanovku stavať aj prevádzkovať, niektorí mali napríklad záujem prevádzkovať len hornú časť. „Samotná lanovka by podľa odhadov stála okolo dvoch miliónov eur, ale ďalšie financie treba počítať na obnovu hornej stanice,“ priblížil Štofko. Potenciálnym investorom však zdôraznil, že otázka realizácie lanovky je zatiaľ stále otvorená. Úspešnosť projektu bude závisieť od procesu EIA a od toho, aké stanovisko k nemu zaujme mesto Nitra. Poslanci by totiž najprv museli schváliť zmeny a doplnky územného plánu. Mesto je zároveň vlastníkom hornej stanice lanovky. Pozemky pod budovou sú cirkevné. „Ak by mestskí poslanci povedali, že nechcú schváliť zmeny územného plánu a poskytnúť hornú stanicu pre tento projekt, tak máme vybavené a s pokojným svedomím to môžeme dať do šuplíka,“ poukázal Štofko.

Aktivisti nesúhlasia

Občianski aktivisti pokladajú predpokladané prínosy zámeru pre Nitru za nadhodnotené. „Naopak, negatíva sú popísané hmlisto, formálne až neodborne,“ domnieva sa nitriansky lekár Jozef Matta, hovorca a zakladajúci člen občianskeho združenia Nitrianske fórum.

„Tento zámer by priniesol vážne nepriaznivé vplyvy na prírodu v oblasti Zobora a ani pre obyvateľov v okolí Kláštorskej ulice by to nebola žiadna výhra,“ uviedol prírodovedec a environmentalista Peter Mederly zo združenia, ktoré má sídlo práve na Kláštorskej ulici na Zobore. Lanovka by podľa neho priniesla výraznú komercializáciu celého priestoru a trpela by tým príroda. Štofko podotkol, že lanovka aj ubytovanie sú aj v Tatrách. „Niektorí počujú o projekte povrchne a zľaknú sa, že tam bude hotel. Ak niekto nazve hotelom osem izieb, ktoré sa vytvoria v rámci existujúcej budovy, to je ako keď niekto nazve hotelom chatu na Zelenom plese, lebo sa tam dá prespať,“ myslí si Štofko.

S výrubom to nie je tak, ako sa zdá

Pod trasou lanovky by bolo nutné vyrúbať pás stromov, čo je tŕňom v oku kritikom projektu. Štofko však poukazuje na to, že na Zobore sa drevo ťaží legálne aj dnes, objem povolenej ťažby má nájomník lesných pozemkov presne určený. Výrub pod lanovkou by sa mohol započítať do celkového objemu povolenej ťažby pre dané obdobie. Zároveň upriamil pozornosť na to, že v minulosti bol Zobor menej zalesnený ako dnes, dokazujú to staré letecké fotografie, na ktorých vidieť rozsiahle holé plochy.

Zoborské vrchy sú súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie, platí tu prevažne druhý stupeň ochrany. Právne predpisy aj charakter porastov tu však ťažbu dreva umožňujú. Lesník Peter Hradňanský zo Správy chránenej krajinnej oblasti Ponitrie uviedol, že ťažba je povolená. „V lokalite Zoborské vrchy režim územnej ochrany umožňuje lesohospodárske opatrenia, ktoré sú spojené aj s ťažbou dreva mimo najprísnejšie chránených rezervácií. Podľa našich zistení ide o legálnu ťažbu v tomto území,“ skonštatoval.

Sledujte novinky z Nitry na Facebooku, Instagrame, alebo ich odoberajte cez e-mail.

K téme

Témy

Najčítanejšie za týždeň

Neprehliadnite

Bezplatné novinky z Nitry raz týždenne:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov

Máte tip na článok? Napíšte nám TU

Copyright © NitraDen.sk Všetky práva vyhradené. NitraDen.sk si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku, jeho častí a zverejnených fotografií.

X