Staré divadlo pripravilo incenáciu na motívy románu Dobrodružstvá Huckleberryho Finna

Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre pripravilo slovenskú premiéru inscenácie na motívy svetoznámeho románu Marka Twaina Dobrodružstvá Huckleberryho Finna, ktorý je zaradený do skupiny „ veľkých amerických románov“.

Ide o jeden z prvých románov, ktorého dej je rozprávaný pomocou špecifického lokálneho jazyka a hovorovej reči, hlavným hrdinom Huckleberrym (Huckom) Finnom v prvej osobe, teda tzv. „ich“ forme. Najväčšia hodnota Twainovej knihy je vo vykreslení postavy dospievajúceho mladého Huckleberryho Finna, jeho pocitov, úvah a postojov, presnom zobrazení ľudí a miest pozdĺž rieky Mississippi a v ostrom, triezvom ale súčasne ľudskom pohľade na konanie a predsudky jednotlivých postáv deja. Príbeh sa odohráva v polovici 19. storočia pred americkou občianskou vojnou. Dodnes je putovanie teenegera Huckleberryho Finna a jeho verného priateľa Jima, ujdeného černošského otroka, na plti po prúde Mississippi, jedným z najvýraznejších a najpresnejších obrazov úteku za slobodou v americkej literatúre. Prvý krát bol román vydaný v roku 1884 a vyvolal veľmi polemické ohlasy, ktoré však vyvoláva dodnes.

Mark Twain
nezverejnená poznámka z Twainovho zápisníku z r. 1895

„Za oných otrokárskych čias sa spoločenstvo zhodlo na jednom – na hrozivej posvätnosti vlastníctva otrokov. Pomáhať pri krádeži koňa alebo kravy bol hrubý prečin, ale pomôcť prenasledovanému otrokovi, dať mu jedlo alebo strechu nad hlavou, ukryť ho, alebo mu poskytnúť útechu v jeho problémoch, desivom strachu, zúfalstve, alebo zaváhať a okamžite ho pri prvej príležitosti neprezradiť lovcovi otrokov, to bol oveľa podlejší zločin, ktorý so sebou niesol škvrnu, mravné pošpinenie zostávajúce naveky. Dá sa pochopiť, že tento pocit zdieľali majitelia otrokov – mali k tomu jasné komerčné dôvody, ale že by ich mali zdieľať a naozaj aj zdieľali povaľači, chudoba a plebs, to je dnes po takej dlhej dobe nepredstaviteľné. Zdalo sa prirodzené, že Huck a jeho otec – ničomník a povaľač, to tak cítili a schvaľovali, aj keď dnes sa to zdá nemožné. Z toho vyplýva, že onú zvláštnu vec – svedomie- neomylne varujúceho radcu – je možné vycvičiť, aby schválil akúkoľvek nemorálnosť, ktorú CHCETE, pokiaľ so školením začnete hneď a vytrváte v ňom.“

Mark Twain o knihe Dobrodružstvá Huckleberryho Hucka:
Neskazené srdce a deformované svedomie sa stretli, a svedomie prehralo.

A čo na to náš Huckleberry Finn?
„Do čerta, musím rozmýšľať. Všetko je v keli. Jim je zasa otrokom. Do smrti a medzi cudzími ľuďmi, iba preto, že dvaja darebáci mali svedomie zradiť ho pre 30 strieborných. Keď už Jim musí byť otrokom, tak by mu bolo tisíckrát lepšie byť otrokom doma, blízko rodiny. Hej, to je lepšie. Napíšem list Tomovi Sawyerovi a poviem mu, aby povedal vdove Douglasovej, kde Jim je. Nie, nie, nie. Vdova by bola zhnusená Jimovým darebáctvom a nevďačnosťou a hneď by ho zase predala na juh. A aj keby nie, každý prirodzene opovrhuje nevďačným „negrom“. A Jim by bol navždy vyvrheľom. A okrem toho, čo by bolo so mnou? Všade by sa rozkríklo, že Huck Finn pomohol černochovi dostať sa na slobodu. Pre každého by som bol hanebným abolicionistom. Tak to chodí a tak to je. Človek spácha nejakú nehanebnosť ,a potom nechce niesť žiadne následky. To je práve môj prípad. Fuj, ja som darebák. Ale ma to hryzie. No hej, už to chápem. To je všetko ruka Pána Boha ,a že ma ruka Pána Boha bije, mi iba dokazuje, že moja zloba, že ja drzý a nehodný poddaný nášho Pána, som bol celý čas z nebeských výšin pozorovaný. Že ruka Pána Boha sa prizerala, keď som kradol černocha úbohej starej ženskej, ktorá mi nikdy nič zlého neurobila. A teraz ma musí zraziť blesk. Ja viem, som vinný. Ale predsa len, nemôžem za všetko. Bol som predsa vychovaný v zlobe. Viem, viem, mohol som chodiť do nedeľnej školy, tam by som sa naučil dobrote. Nie, nie, nie, ja sa predsa môžem stať dobrým chlapcom. Do frasa, nemôžem si spomenúť na žiadnu modlitbu. Ja viem prečo je to tak. Moje srdce nie je čisté. Chcem hrať na obe strany. Nedá sa modliť lož. Tak je to. Musím napísať vdove Douglasovej, kde je jej černoch Jim. Áno, to urobím…Áno, teraz je mi dobre. Teraz sa cítim očistený od hriechu. Teraz sa môžem modliť. No ale…Keď si spomeniem na celú tú cestu s Jimom, nejako si nemôžem spomenúť na žiadnu príhodu, ktorá by ma proti nemu zatvrdila. Nič. Jednoducho samé dobré veci. Vidím ho držať za mňa vartu, vidím ho, ako sa teší, keď som sa vrátil z tej hmly a vidím jeho vďaku, keď som ho zachránil klamstvom o čiernych kiahniach . Ako mi vraví, že som jeho jediný priateľ…hlúpy papierik! Tak teraz som v úzkych. Teraz sa musím rozhodnúť medzi dvoma kolesami. Nech. Pôjdem do pekla! …a začnem tým, že pôjdem a znova ukradnem Jima z otroctva. A keby sa mi podarilo vymyslieť ešte niečo horšie, urobím to. Lebo keď už som sa dal na cestu zla, tak raz a navždy, keď praskla krava, nech praskne aj teľa.“

Inscenáciu, ktorá bude mať premiéru 19. decembra 2014 o 19.00 hod. vo Veľkej sále SDKSvN pre Vás pripravil inscenačný team pod vedením mladého režiséra a autora scenára v jednej osobe – Michala Hábu.
Michal Hába (*1986) v súčasnosti je doktorandom na KALD DAMU, Praha, odbor réžia a dramaturgia. Jeho absolventskou inscenáciou bol autorský projekt pod názvom Hamlet o normalizácii z pohľadu tých, ktorý sa do normalizácie narodili, ale nezažili ju. V profesionálnych divadlách sa zatiaľ predstavil inscenáciami: Rek řek řež, čili Odysseus (13.10.2012 – Divadlo rozmanitostí , Most), Pláč nočního kozodoje (28.2.2013, Divadlo Na Zábradlí, Eliadova knihovna), 120 dnů svobody (6.11.2011, Divadlo Na Zábradlí). Spolu so Šimonom Spišákom je jedným z režisérov súboru Lachende Bestien, angažuje sa v kočovnom Divadle koňa a motora,  absolvoval stáž v prestížnom berlínskom Volksbühne am Rosa-Luxemburg-Platz, v divadle Husa na provázku bol súčasťou projektu Krize a zinscenoval scénickú črtu Zátiší ve Slovanu.
Scenár k inscenácii pripravili Michal Hába a Šimon Spišák, výtvarné riešenie inscenácie a vizuálne efekty navrhol Karel Czech, kostýmy pripravila Adriana Černá a hudbu skomponoval Jindřich Čížek. V hlavnej postave Huckleberryho Finna sa predstaví mladý interný režisér SDKSvN Šimon Spišák, v postave černocha Jima Rudo Kratochvíl, Toma Sawyera Agáta Spišáková, Mary Jane Andrea Ballayová, kráľa Ivan Gontko a vojvodu Radovan Hudec.
Inscenácia , ktorá vznikla s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR ,má za cieľ prostredníctvom moderného atraktívneho divadelného jazyka a dokonalého vykreslenia citov, postojov a zmätkov v duši „násť“ ročných osloviť mladých divákov vo veku od 12. rokov.

K téme

Foto: Divadlo v múzeu, múzeum v divadle: Pripravte sa na bohatú sériu výstav s divadelnou tematikou

Foto: Inscenácia Starého divadla (Šípková) Ruženka spája rôzne druhy umenia, ale aj motívov

Neprehliadnite

Mrazivý nočný incident: Skupina maskovaných lupičov vtrhla do rodinného domu a ukradla tisíce eur

Vstúpte do sveta umenia: Nitrianska galéria otvára tri nezabudnuteľné výstavy

Nitrianska železničná stanica už viac nebude hanbou? Po rekonštrukcii je v novom šate a moderný vestibul je opäť prístupný

Nové defibrilátory v Nitre: 17 život zachraňujúcich prístrojov za takmer 51-tisíc nájdete po celom meste

Hádka dvoch mužov kvôli žene takmer skončila tragédiou, jeden skončil v nemocnici