Oponický hrad v Nitrianskom kraji má viac ako 700 rokov, ukrýva poklad na strašidelnom mieste
Oponický hrad má za sebou bohatú históriu. Prvýkrát sa spomínal v roku 1300, kedy bol ešte majetkom kráľa.
Ak radi podnikáte výlety, možno už máte ten na zrúcaninu Oponického hradu za sebou. V roku 1612 si hrad rozdelili dediči, bol majetkom Turkov a v roku 1645 zhorel. Medzi vlastníkmi hradu bol napríklad Matúš Čák Trenčiansky.
Súčasťou hradného areálu bola kedysi najvyššia veža, avšak dnes ju medzi ruinami nenájdete. O záchranu hradu sa usilovalo občianske združenie Apponiana, podľa stránky Finstat je však už zrušené.
Obavy o šperky a život
Správy o obliehaní Nitry Turkami sa doniesli až na Oponický hrad. Ako uvádza Ján Domasta vo svojej knihe Povesti o slovenských hradoch, dedinčania aj páni sa báli. Hoci bol hrad obkolesený vysokými múrmi a mali hradnú stráž, strach z Turkov bol priveľký.
Oponické panstvo sa nestrachovalo len o holý život, ale aj o zlaté dukáty a šperky. Grófka mala drahý diamant a gróf zase vzácnu dýku od anglickej princeznej.
Zamýšľali sa, na aké miesto skryjú poklad pred Turkami. Gróf navrhol, že v lese vykopú jamu pod balvanom a do tej poklad zakopú. Povrch by prekryli pieskom, štrkom a starým lístím.
Statočný murár
Po ďalších úvahách však grófovi napadol ešte lepší nápad – poklad zakopú medzi kosťami odsúdených, ktorí umreli v hladomorni. Museli nájsť statočného a spoľahlivého poddaného, ktorý sa na celú prácu podujme.
Rozhodli sa pre murára Štefana z Kovariec. Stráž po neho prišla, keď chcel utiecť s rodinou do hôr. Murár prisľúbil prísť za pánmi neskôr, no stráž mu nedala na výber a musel ísť na hrad hneď.
Murár musel prisahať s prstami na krucifixe, že nikomu neprezradí, čo bude v ten deň robiť. Spustili ho lanom do hladomorne a poklad z truhlíc mal zamurovať alebo zakopať. Keďže steny boli z kameňa a zamurovanie by trvalo dlho, murár rozhodol, že poklad zakope.
Turci boli už skoro na hrade. Gróf nečakal na manželku a ušiel tajnou chodbou do hôr. Keď Turci opustili hrad, gróf sa vrátil na hrad a jeho prvé kroky viedli do pivnice k pokladu. Po prekročení prahu však počul mrazivé a hrôzostrašné výkriky ľudí. Vyľakaný ušiel späť do hôr. Keď vyšli ranné lúče, na dne hladomorne zbadali sluhovia ležať telá murára a grófky. Poklad dodnes nikto nenašiel.
Sledujte novinky z Nitry na Facebooku, Instagrame, alebo ich odoberajte cez e-mail.
K téme
Témy
Najčítanejšie za týždeň
Neprehliadnite
Máte tip na článok? Napíšte nám TU
Sledujte novinky z Nitry na:
Facebooku NitraDen.sk
Instagrame @nitraden.sk
...alebo ich odoberajte cez e-mail: