Kreatívne centrum Nitra – Palace otvára brány: Príďte zažiť jedinečný večer plný hudby, výstav a prehliadok

Program CINEMAX Nitra december 2024: Aké novinky nás čakajú? Toto je plán premiér filmov

Rozhovor s Luciou Saskovou — Foto: Lucia Sasková - súkromný archív

7. augusta 2020 Rozhovory

od KK Diskusia()

ROZHOVOR: Spisovateľka z Nitry Lucia Sasková: „Netušila som, že príbeh o zlatokopkách zožne taký úspech.”

Prečítajte si rozhovor s úspešnou slovenskou spisovateľkou Luciou Saskovou, ktorá žije v Nitre už mnoho rokov.

Zlatokopky, Neznámych nemiluj či Prostitútka. To je len zlomok tvorby z pera úspešnej spisovateľky Lucie Saskovej. Vedeli ste, že Lucia má druhú prácu a písaniu sa venuje len vo voľnom čase? Alebo ako dlho trvá, kým napíše jednu knihu? V rozhovore nám prezradila aj viac o jej vzťahu k mestu Nitra. Už na jeseň sa môžete tešiť na autorkinu novú knihu.

Narodili ste sa v Žiline, no už dlhšiu dobu bývate v Nitre. Prečo ste sa rozhodli bývať práve v Nitre?

„Nebolo to tak celkom moje rozhodnutie, do Nitry sme prišli ešte keď som bola dieťa. Takže tu žijem v podstate celý život a napriek tomu, že mám Žilinu veľmi rada, Nitra je tiež môj domov.”

Máte v Nitre nejaké obľúbené miesta, kam vo voľnom čase zájdete?

„Nitra je naozaj krásne mesto a miest, na ktoré rada zájdem je veľa. Mám rada mestský park, Kalváriu, Zobor, celý život som našich psov venčievala pri rieke, botanickú záhradu, okolie hradu. Myslím si, že máloktoré mesto sa môže pochváliť takou rôznorodosťou. Na čokoľvek si človek spomenie, tak si to v Nitre nájde. Od zábavy, cez dobré jedlo, relax, s deťmi, bez detí, prechádzky, šport, turistika a všetko naozaj úplne na dosah.”

Ste úspešná slovenská spisovateľka. Bol váš sen písať knihy od malička?

„Priznávam sa, že som sa naozaj dlho hľadala v tom, čo chcem v budúcnosti robiť a z času na čas sa to menilo. Písanie patrilo skôr medzi sny, o ktorých som sa neodvážila ani snívať, pretože som nečakala, že by mohli byť raz reálne. Nie som typ človeka, ktorý si ide tvrdo za svojim snom a ostré lakte v týchto smeroch mi naozaj chýbajú, takže možno preto to trvalo tak dlho, kým som to vôbec skúsila. Ale písanie ma bavilo naozaj odkedy vôbec viem písať a práve to ma v mnohých smeroch hnalo vopred.”

Je písanie vaša jediná práca alebo písanie máte ako bočný príjem a živí vás úplne niečo iné?

„Pracujem aj v úplne bežnej práci vo sfére personalistiky. Písanie je neoficiálne mojou druhou prácou, ale zároveň oddychom a niečím, čo ma prenáša niekam preč od všetkého toho reálneho, čomu musím čeliť každý deň. Živia ma obe práce a vlastne ani jednu neberiem ako tú hlavnú alebo bočnú.”

Vaša prvá kniha Neznámych nemiluj vyšla v roku 2012. Aká bola cesta k jej napísaniu a vydaniu?

„Neznámych nemiluj bol pokus – omyl. Napísala som ju oveľa skôr ako vyšla a dlho čakala len tak pohodená medzi súbormi v počítači. Netušila som, či má písanie v mojom prípade vôbec potenciál, ale jedného dňa ma niečo len tak nakoplo, že ak to neskúsim, tak to nikdy nebudem vedieť. Keďže sa mi v relatívne krátkej dobe ozvali z vydavateľstva, že rukopis berú, povedala som si, že asi má. Ale tak nejako vážne som to začala brať až asi pri tretej, štvrtej knihe. Dovtedy som si vravela, že je to len náhoda a môže sa kedykoľvek stať, že ďalší rukopis sa vydavateľstvu páčiť nebude. Vlastne si to hovorím dodnes a najväčším kritikom svojich rukopisov som ja sama. (úsmev)”

Dĺžka písania knihy je u každého autora individuálna, niekomu trvá napísanie pár mesiacov, inému pár rokov. Ako je to s vašimi knihami?

„S vydavateľstvom máme takú nepísanú dohodu, že odovzdávam rukopis vždy niekedy medzi začiatkom nového roka a jarou. Čiže ten február – marec. A tak som sa už po tých všetkých rukopisoch aj nastavila, píšem vždy tak, aby som tento termín stihla. Záleží aj od všetkého možného iného, niekedy si môžem dovoliť flákať sa viac, inokedy menej, ale čistý rukopis je napísaný približne za pol – trištvrte roka a kým ho odovzdám, tak ho prejdem niekoľkokrát, škrtám, mením, mažem, pridávam, nadávam a mám pocit, že nestíham. Ale napokon vždy stíham, ale niekedy mi už celkom dosť horí pod riťou.”

Prvky vašej tvorby sú originálne, napríklad nedávate hlavným hrdinkám meno a píšete v 1. osobe. Má to aj nejaký dôvod?

„Dôvod je jednoduchý, odlíšiť sa od ostatných. Nebol to však zámer, skôr som nechcela, aby si v mojej prvej knihe, ktorá je o znásilnení, spájali hlavnú hrdinku s niekým konkrétnym. A v ďalších príbehoch sa to stalo už takou nejakou rutinou, až sa bezmenné hrdinky stali typickým znakom mojich kníh.”

S knihou Zlatokopka z roku 2013 ste zožali veľký úspech, boli ste prvou slovenskou autorkou, ktorá tému zlatokopiek a ich sveta preniesla na papier. Prečo vás zaujal práve tento námet?

„Zlatokopky boli úlet. Netušila som, či prvú časť vôbec vydajú, nakoľko to bolo niečo iné ako Neznámych nemiluj. A už vôbec som nerátala s tým, že zožnú taký úspech. Okolo mňa bolo totiž toľko neuveriteľných príbehov a osôb, že som neodolala nahádzať ich práve do rukopisu a mnoho čitateľov tam spoznalo ľudí, ktorí tam vôbec neboli, ale nápadne im niektorých pripomínali. Ľudia majú pocit, že čítajú o niekom, koho poznajú. Zlatokopky boli, sú, aj budú vždy aktuálne, ich písanie šlo doslova samo a mohla by som v nich pokračovať asi donekonečna.”

Je ešte nejaká kontroverzná téma, ktorá vás „priťahuje“ a chceli by ste o nej napísať príbeh?

„Mňa priťahuje každá kontroverzná téma. Naozaj, keď počujem alebo vidím niečo, niekoho, situáciu, človeka, čokoľvek, často sa mi v hlave premieta ihneď príbeh. Neprestáva ma fascinovať sveť psychiatrie a vážnych diagnóz, ale v procese prípravy sú aj iné témy, uvidíme, ktoré sa kedy dostanú „na svet“ v knižnej podobe. Nechcem prezrádzať, ale život je kontroverzný na každom kroku, takže inšpirácie je stále dosť.”

Prezradíte našim čitateľom, či sa chystáte v blízkej dobe vydať opäť novú knihu a o čom bude?

„Najbližšie vychádza v októbri kniha Unesená. Je veľmi ťažké vravieť o čom bude, ak nechcem prezradiť priveľa. Osobne si myslím, že tentokrát sa poteší tábor fanúšikov Zlatokopiek, vážne témy a psychiatria šli na chvíľu bokom. Je to príbeh o vzťahoch, peniazoch, o živote, dôvere a o tom, že nie všetko môže byť tak, ako sa na prvý pohľad zdá.”