ROZHOVOR: Kultové Kníhkupectvo pod Vŕškom skončilo po 27 rokoch
Kultové nitrianske Kníhkupectvo pod Vŕškom na Kupeckej ulici navždy zatvorilo svoje brány v utorok 27. júna. Rovnako ako hviezdy v slávnom Klube 27 sa dožilo presne 27 rokov. O neľahkých začiatkoch kníhkupectva, dôvodoch jeho zániku, ako aj o ďalších víziách a plánoch do budúcna porozprával majiteľ Kníhkupectva pod Vŕškom Igor Rjabinin.
Ako vznikla myšlienka založiť kníhkupectvo? Ako si spomínate na úplné začiatky?
Bol to nejaký jarný mesiac roku 1990, úplne presne si už dátum nepamätám. My sme s manželkou knihy vždy milovali. Po tej fantastickej zmene po roku 1989 zrazu začalo vychádzať obrovské množstvo zaujímavých kníh, najmä v Čechách, bolo to ako zázrak. My sme všetky tie knihy chceli čítať, tak sme si ich začali objednávať z Čiech. Potom sa ukázalo, že máme veľa kamarátov, ktorých zaujímali tie isté knihy, tak sme ich objednávali aj pre nich. Začalo sa nám to tak nejak rozrastať a jeden človek nám povedal, prečo neurobíme kníhkupectvo. Mali sme vtedy tri malé deti, manželka bola na materskej, ja som mal svoju prácu, ale povedali sme si, že to skúsime. Prvé kníhkupectvo bolo na Kupeckej ulici, ale v inom dome, ktorý sa už zbúral. Otvárali sme vždy až po 15:00, keď som prišiel z práce. Bolo to tam také maličké, že sme tam mohli akurát tak rozpažiť. Dovnútra sa zmestili tak traja – štyria ľudia, keď ich prišlo náhodou viac, museli čakať vonku vo fronte. Fungovali sme tam asi rok a pol, potom sme prešli do priestorov na Kupeckej 7.
Podľa čoho ste vyberali knihy do kníhkupectva?
Boli to knihy, ktoré nás zaujímali a bavili nás čítať. Výber bol veľmi subjektívny podľa nášho vkusu. Ukázalo sa, že ľudí, ktorých zaujímalo to isté ako nás, bolo veľmi veľa.
Budovu na Kupeckej 7 mesto predalo ako dubiózny majetok, nový majiteľ Vám dal výpoveď z nájmu. Predpokladám, že po predaji budovy ste asi takýto scenár aj očakávali…
Keď sme sa dozvedeli, že to mesto predalo, tak sme to samozrejme očakávali. Všetky prevádzky, ktoré v budove boli, dostali výpoveď a postupne odtiaľ odchádzajú.
Ako sa pozeráte na to, že mesto túto historickú budovu v centre predalo, aj keď sa dalo očakávať, že to bude znamenať zánik prevádzok, ktoré v nej sídlia?
To, čo mňa prekvapuje a čo stále neviem pochopiť, je, prečo mesto takú budovu na takom mieste označí za prebytočný majetok a predá ju. To je z môjho pohľadu naprosto nepochopiteľné. Nemám v sebe nejaký hnev alebo zlosť, len mi to je ľúto. Možno by som očakával, že mesto sa nám pokúsi nejakým spôsobom pomôcť, pretože myslím si, že za tie dlhé roky videlo, že to naše kníhkupectvo nebolo iba obyčajný obchod, kde sa predávali knihy, ale že to bolo miesto, kde to proste žilo, kde sa dialo veľa akcií. Robili sme akcie nielen vo vnútri, ale aj vonku na ulici, bolo to pre celé mesto. Je samozrejme legitímne právo nového majiteľa robiť so svojím majetkom, čo považuje za správne, potrebuje budovu opraviť a má zjavne nejaký zámer. Nám ho neoznámil, čo je pochopiteľné.
Avizovali ste, že aspoň časť kníhkupectva by sa mala zachovať, a to presťahovaním výberu z kníh do Vašej druhej prevádzky na Kupeckej ulici, kde je kaviareň Libresso a Antikvariát pod Vŕškom. Bude to vyžadovať rekonštrukciu týchto priestorov?
Pre nás bolo dôležité zostať na Kupeckej, pretože máme vzťah k tejto ulici a k centru mesta. Libresso okolo 4. – 5. júla zatvoríme na nejaký týždeň alebo desať dní a začne sa rekonštrukcia. Traja veľmi šikovní architekti sa podujali, že nám s tým pomôžu. Na papieri to vyzerá krásne, uvidíme, ako to vyjde.
Prezraďte, ako bude tento priestor po rekonštrukcii vyzerať.
Vpredu bude kníhkupectvo s kaviarňou, vzadu zostane antikvariát. Z kníhkupectva každopádne zostane len torzo, pretože z toho výberu, ktorý už teraz robíme, urobíme ešte užší výber. Uvidíme, ako to ľudia príjmu.
Nerozmýšľali ste nad presťahovaním kníhkupectva niekam inam ako na Kupeckú ulicu?
Áno, hľadali sme priestory, aby sa všetky prevádzky mohli zjednotiť v jednom dôstojnom priestore. Jasné, že Kupecká je pre nás ideálna, ale aj Štefánikova pre nás prichádzala do úvahy, no nenašli sme vhodné priestory.
Neoslovili ste mesto, aby Vám pri tom podalo pomocnú ruku?
Pýtali sme sa pár ľudí, ale pravdou je, že mesto už veľmi nemá nejaké priestory, ktoré by mohlo ponúkať, pretože sa svojich priestorov zbavuje…
V poslednom období je silný trend sústredenia obchodov do veľkých nákupných centier, malé obchodíky v meste majú problémy prežiť. Pocítili ste to aj Vy?
Celkom určite a pociťujeme to nielen my. Veď napokon, keď sa prejdete po pešej zóne, tak vidíte, že tie dôsledky sú miestami až devastačné. Je neuveriteľné, ako vie jedno mesto umrieť. To nie je len prípad Nitry, aj keď mám pocit, že v Nitre je to výrazne horšie ako inde. Je náročné bojovať s konkurenciou. Ďalšia vec je, že záujem o knihy poklesol, ľudia nečítajú tak ako kedysi. Posunul sa vkus a záujmy ľudí. Z môjho pohľadu tu rastie generácia, ktorá knihy až tak veľmi k svojmu životu nepotrebuje a nemá k nim taký vzťah.
Môžete prezradiť, akú knihu teraz čítate?
Momentálne mám rozčítané tri knihy, to je taký môj neduh, som prelietavý a potrebujem čítať podľa nálady a rozpoloženia. Primárne mám teraz rozčítanú ťažkú knihu Svetlany Alexijevičovej Černobyľská modlitba.
S akým pocitom sa obzeráte za tými 27 rokmi? Cítite aj nejakú trpkosť za to, ako sa to skončilo?
Trpkosť to nie je, ani smútok, určite je tam však nostalgia. Vytvorili sme si množstvo krásnych osobných vzťahov s de facto cudzími ľuďmi, ktorí sa stali našimi zákazníkmi a dnes sú to blízki rodinní priatelia. Vyrástla generácia ľudí, ktorí boli v našich začiatkoch deťmi a dnes si už chodia kupovať knihy so svojimi deťmi. My sme to všetko prežívali s nimi a bolo to skvelé. Ja to spätne hodnotím tak, že to boli naozaj krásne časy.
Sledujte novinky z Nitry na Facebooku, Instagrame, alebo ich odoberajte cez e-mail.
K téme
Témy
Najčítanejšie za týždeň
Neprehliadnite
Máte tip na článok? Napíšte nám TU
Sledujte novinky z Nitry na:
Facebooku NitraDen.sk
Instagrame @nitraden.sk
...alebo ich odoberajte cez e-mail: