Nitrianska galéria predstaví Belohradského rozsiahlu tvorbu výstavou Sochár medzi kresbou a maľbou
Abstraktné kompozičné schémy Belohradského geometrických malieb sú v princípe výtvarným pretlmočením jeho životnej empírie sochára-konštruktéra z realizačných procesov veľkorozmerných sochárskych objektov do verejných priestorov.
Koncepcia výstavy Sochár medzi kresbou a maľbou ťažiskovo prezentuje Štefana Belohradského rozsiahlu tvorbu v časovom rozpätí od roku 1964 do roku 2003. Výstava potrvá od 17. júna do 21. augusta a nachádzať sa bude v reprezentačných sálach Nitrianskej galérie.
Prezentácia sochárskych artefaktov prebieha len v sprievodnom náznaku. Exponáty sú zoradené podľa časovej osi do siedmich celkov, ich rozdelenie do jednotlivých miestností rešpektuje zoskupenia podľa použitých materiálov: kresby tušom, pastelom, farebnými ceruzami (suchý pastel).
Grafická technika serigrafie je doložená ako „dvojfázový“ artefakt.
- kresby aktov z roku 1966 boli začiatkom 90. rokov serigraficky rozmnožené;
- rozsiahly formálny experiment, ktorému venoval autor tri roky sústredeného úsilia (1972 – 1974) možno vnímať ako doznievanie radostnej eufórie z prelomových zážitkov počas Svetovej výstavy Expo ´70.
Experiment nazval „kresby kyvadlom“. Dnešná galerijná klasifikácia pomenúva tieto výtvory „mechanokresba“ či predpočítačová grafika. V tomto prípade je reč o experimentálnych kresbách pomocou hračky – detského kyvadielka, ktoré autor prepojil s guľôčkovým perom.
Rozloženie v miestnostiach
Pastelom, ktoré kvantitatívne prevažujú v kresliarskom odkaze, sú venované dve miestnosti. V menšom priestore sú maloformátové kresby, väčší priestor slúži tzv. remake-kresbám. Sú plošnými autocitáciami sochárových vlastných sôch zo šťastnejšej minulosti – 60. rokov. Osobitná miestnosť je vyhradená kresbe farebnými ceruzami – suchým pastelom.
V jeho maliarskej tvorbe (podobne ako v kresbách pastelov) možno pozorovať zámerné návraty k identickej téme, ktoré sa od východiskovej odlišujú rozdielnou mierkou, ako aj zmenenými farebnými kombináciami.
Sú to výrazné prejavy seriálneho myslenia, ktoré taktiež patria do výrazového arzenálu konkretistického abstraktne geometrického prejavu. Aj v maľbách sa zrkadlí nostalgia za sochami, ktorá motivuje autora k remake-evokáciám.
Úvodné priestory
Napokon treba zmieniť dva menšie úvodné priestory k výstave, koncipované skôr z muzeálno-dokumentačných pohnútok.
Prvým je Kabinet spomienok, ktorý prezentuje suvenírové artefakty z japonského pobytu sochára (1973), ďalej opakujúce sa reminiscencie na osobnosť sochára Jána Koniarka v Trnave aj oživenú spomienku na študentskú exkurziu do zbombardovaných Drážďan (1958).
K týmto zážitkom sa opakovane upínal, ako to dokladajú kresby na japonské motívy a mnohé fiktívne portréty starého majstra z Trnavy. Susedný priestor je využitý na videodokumentáciu výstavy Sochár – konštruktér (2021) a prezentáciu niekoľkých zachovaných návrhov na realizácie do architektúry aj verejných priestorov.
Sledujte novinky z Nitry na Facebooku, Instagrame, alebo ich odoberajte cez e-mail.
K téme
Témy
Najčítanejšie za týždeň
Neprehliadnite
Máte tip na článok? Napíšte nám TU
Sledujte novinky z Nitry na:
Facebooku NitraDen.sk
Instagrame @nitraden.sk
...alebo ich odoberajte cez e-mail: