Program CINEMAX Nitra november 2024: Aké novinky nás čakajú? Toto je plán premiér filmov

AKTUALIZOVANÉ: Šokujúce svedectvá z nemocnice v Nitre: Mamičky kvôli všadeprítomným švábom prežívajú horor

9. júna 2023 Zaujímavosti

Mladá Miška z Nitry bojuje s rakovinou: „Choroba mi zmenila celkový pohľad na život. Som vďačná za každú maličkosť.“

Nitra je pre Mišku Žemberovú najkrajším miestom na svete, kde sa cíti naozaj šťastná. O svojom ochorení otvorene a úprimne hovorí na sociálnych sieťach.

Život píše rôzne príbehy, a tie náročnejšie si zažijú aj celkom mladí ľudia. Svoje o tom vie Miška Žemberová z Nitry. Momentálne nerieši prvé pracovné skúsenosti, cestovanie či diskotéky ako jej rovesníci, ale náročnú liečbu.

Vo veku 25 rokov jej diagnostikovali rakovinu lymfatických uzlín, konkrétne Hodgkinov lymfóm. Ide o ochorenie lymfatického systému a lieči sa cyklami chemoterapií.

Miška vyštudovala sociálne služby a poradenstvo na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Momentálne nepracuje, no pred chorobou bola zamestnaná u svojho priateľa v soláriu, kde sa venovala cukrovým nástrekom a maderoterapii. Priateľovi občas tiež vypomáhala vo vinotéke. Je stále aktívna na sociálnych sieťach, kde zdieľa rôzne momenty zo svojho života, a neprestala ani teraz. V rozhovore sme sa rozprávali o jej práci, samotnej chorobe či vzťahu k Nitre.

Ste absolventkou sociálnych služieb a poradenstva, no robíte cukrový nástrek či maderoterapiu. Skúšali ste pracovať vo svojom vyštudovanom odbore, alebo ste vedeli po skončení školy, že týmto smerom sa uberať nechcete?

„Čo sa týka štúdia na vysokej škole, tak zo začiatku som zo svojho odboru mala obavy, ale časom sa ukázalo, že absolútne zbytočne. Škola mi dala naozaj veľmi veľa, naučila som sa komunikovať a vcítiť do iných ľudí a som za to naozaj veľmi vďačná. Cukrový nástrek som však začala robiť už počas môjho štúdia na vysokej škole a naozaj som sa v tejto práci našla, takže som sa veľmi tešila, že po skončení školy sa budem môcť oddať nástreku a taktiež aj maderoterapii, ktorú som pridala časom naplno. Avšak aj môj odbor bol pre mňa naozaj zaujímavý a vedela by som si samu seba predstaviť pracovať aj v rámci sociálnych služieb a poradenstve, no určite nie teraz. Po doliečení sa určite chcem ešte viac zdokonaliť v maderoterapii, nástrekoch a užívať si túto prácu, ktorú milujem.“

Maderoterapia sa posledné roky stáva čoraz populárnejšou, no v Nitre nie je veľa salónov, kde sa robí táto masážna technika. Opíšete nám ju bližšie?

„Maderoterapia je vlastne masážna prírodná technika, kde sa využívajú k masáži drevené valčeky. A maderoterapiou sa odstraňuje celulitída, rovnako tak slúži na rozprúdenie lymfatického systému a detoxikáciu organizmu. Je to tiež príjemný relax a psychohygiena, nakoľko s mojimi zákazníčkami sme si vždy veľmi dobre pokecali. Robila som klasickú aj brazílsku maderoterapiu a chystala som sa pridať do ponuky aj maderoterapiu tváre, ale k tomu som sa už, bohužiaľ, nedostala. Choroba ma predbehla.“

V Nitre momentálne žijete a aj ste tu študovali. Ako vnímate toto mesto?

„Nitru milujem. Na Slovensku máme veľmi veľa krásnych miest aj dedín, ale v mojom srdci je Nitra naozaj najkrajším mestom na celom svete. Mám tu celú moju rodinu, mám tu domov a som tu naozaj šťastná.“

Aké je Vaše obľúbené miesto v Nitre, kde rada trávite čas?

„Môj priateľ je z Chrenovej, takže keď mi ukazoval jeho obľúbené miesta tam, tak učarovali aj mne. Máme veľmi radi prechádzky popri rieke, brezový háj, dráhu a celkovo prechádzky po Chrenovej.“

Fotografie na Vašom profile prezrádzajú, že rada spoznávate zahraničné krajiny. Ktorá Vám učarovala najviac a prečo?

„Do cestovania som sa naozaj zamilovala, ale zatiaľ som toho nepocestovala až tak veľa, som v tomto celkom nováčik. Verím, že ma oveľa viac krajín ešte len čaká. Ale asi najväčšou srdcovkou pre mňa bolo Turecko, nakoľko to bola naša prvá spoločná dovolenka vo dvojici s priateľom. A mali sme veľké stresy z toho, aby všetko vyšlo, ale bolo to naozaj magické a už sa neviem dočkať tej ďalšej, ktorá, dúfam, bude čoskoro.“

Odhaleniu Vašej choroby predchádzali príznaky. Aké zmeny ste na sebe začali pociťovať, ktoré Vás priviedli k lekárom?

„Tie príznaky som ja osobne ani za príznaky niečoho vážneho nepovažovala. Začala som kašľať a pokašliava som s menšími prestávkami asi 5 mesiacov, prestalo to, až keď mi nasadili chemoterapiu. Ďalej sa mi objavil na tele ekzém, nasledovalo príšerné nočné potenie, ale všetky tieto veci som prisudzovala stresu. Pobolievali ma pazuchy, ale myslela som si, že som si len presilila ruky pri maderoterapii. Keď som sa objednávala na sono prsníkov, čo bola vlastne klasická preventívna prehliadka, pýtali sa ma, či chcem skorší termín alebo stačí až za polroka a v tej chvíli som mala takú predtuchu, že by som mala ísť čím skôr. A dobre, že som tak spravila, lebo sono vlastne odhadilo nálezy na tých lymfatických uzlinách.“

Momentálne podstupujete liečbu chemoterapiou. Priblížite nám viac tento druh rakoviny? Ako vyzerá Váš bežný deň?

„Môj typ sa konkrétne volá Hodgkinov lymfóm. Čo sa týka liečby a trvania, u každého je to individuálne. Mne doktori stanovili na začiatku 6 cyklov chemoterapií, pričom 1 cyklus v mojom prípade trvá zhruba mesiac. Aktuálne u mňa prebieha 5. cyklus liečby. Prvé dva cykly boli oveľa náročnejšie, bývala som hospitalizovaná v Národnom onkologickom ústave a dostávala chemoterapiu na oddelení. Dôvodom bolo, že tie prvé dva cykly boli agresívnejšia chemoterapia, takže som tam chodila na tri dni a potom domov. Aktuálne už hospitalizovaná byť nemusím, dostávam slabšie chemo, ale aj tie sú veľmi vysilujúce, no chodím už len ambulantne na otočku, takže doma sa mi predsa len zotavuje lepšie. A môj deň záleží dosť od toho, koľko sily a energie mám. Sú dni, kedy mám problém zdvihnúť sa aj z postele a prejsť pár krokov, ale chvalabohu potom sú aj dni, kedy trochu vládzem a môžem aj čo to spraviť. Momentálne som si veľmi zamilovala varenie, a stále pozerám nové a nové recepty, ktoré by som mohla spraviť. A teší sa z toho aj priateľ, nakoľko má vždy do práce navarené a dokonca mu to aj chutí. (úsmev) Chvalabohu u mňa tie dni idú celkom rýchlo a hlavne keď cítim, že telo potrebuje oddych, tak mu ho dám a keď cítim, že vládzem, snažím sa to využiť na nejaké menšie upratovanie a inú prácu. Ale tá únava mi naozaj dáva poriadne zabrať.“

S priateľom ste spolu 6 rokov. Zmenila v niečom rakovina Váš vzťah?

„Myslím si, že náš vzťah sa ešte viac posilnil. Mňa osobne utvrdil len v tom, že mám po svojom boku toho najlepšieho chlapa do života, ktorý stojí pri mne v tom dobrom, ale aj v tom zlom. Prelepoval mi ranu po operácii, ktorá vyzerala hrôzostrašne aj keď mu pohľad na krv vôbec nerobí dobre, pichá mi injekcie, nevyčíta mi absolútne nič a stará sa o mňa. Každý večer, keď sa vracia unavený domov z práce, nepovie ani slovo a spraví všetko, čo treba, na čo som ja v daný deň nemala silu. Stále mu pripadám krásna aj bez vlasov. (úsmev) A už sa nemôžem dočkať, keď sa vyliečim a začnem si spolu s ním užívať život znova plnými dúškami.“

O rakovine otvorene hovoríte na svojich sociálnych sieťach. Ozvali sa Vám aj iní pacienti, ktorí si prechádzajú alebo prechádzali podobnou chorobou?

„Keď som natáčala tie prvé videá o rakovine, kedy som ešte nevedela, čo ma čaká, ozvalo sa mi veľmi veľa ľudí, ktorí si presne touto diagnózou prešli alebo ju prekonávali v súčasnosti a mne osobne to veľmi pomohlo. Dodalo mi to pocit, že na to celé nie som sama a hlavne som bola veľmi prekvapená, koľkí ľudia mi napísali. Aj teraz mi píše veľmi veľa ľudí naozaj krásne slová, že im moje videá pomáhajú a tiež im pomáha ten pocit vedieť, že niekde je človek, ktorý práve bojuje rovnako ako oni. Natáčala som videá aj pred rakovinou a vždy som to brala ako určitý druh odreagovania a rovnako tak mi to zostalo aj teraz. Snažím sa robiť všetko, čo mi nejakým spôsobom pomáha to celé prekonať a to, že to niekomu pomáha, je pre mňa naozaj veľkým plusom a teším sa z toho.“

Podobne ťažké choroby zmenia život nielen samotného pacienta, ale aj jeho rodiny. Čo vnímate vo svojom živote ako najväčšiu zmenu po tom, čo Vám diagnostikovali rakovinu?

„Mne osobne rakovina naozaj zmenila môj celkový pohľad na život. Som oveľa vďačnejšia za veci, ktoré mám a ktoré som predtým brala za samozrejmosť. A som naozaj vďačná aj za každú maličkosť. Už teraz sa teším na ten normálny život, ktorý ma čaká, na ranný budík, vstávanie do práce, na zákazníčky, na nástrek, na maderoterapiu a na môj milovaný život, ktorý bol pre mňa predtým len taký obyčajný a nudný. Veľmi sa mi zmenili priority. A čo sa týka rodiny, my sme mali perfektné vzťahy aj predtým, rovnako tak teraz, takže som veľmi šťastná, že mám rodinu akú mám a viem, že sa na nich vždy a vo všetkom môžem spoľahnúť.“