Centrum Slniečko si želá pre všetky deti šťastné detstvo
(PR článok) Heslom neziskovej organizácie Centra Slniečko je: „Každé dieťa by malo mať šťastné detstvo.“ Toho sa aj držia a snažia sa pomôcť každému dieťaťu, ktorému doteraz šťastie nebolo dopriate.
Pred rokom sa na gauči v kancelárii vedúcej krízového centra objavilo sediace, vzrastom malé, desaťročné chlapča menom Richard. Sedel ticho a v očiach sa mu sem-tam zaleskla slza. Mal smutný, vystrašený pohľad. Nikoho nepoznal, iba sociálnu pracovníčku, ktorá ho sem v noci priviezla. Zobrala ho priamo z domu.
Najskôr boli spolu na ošetrení v nemocnici, lebo ho pestúnka tak zbila, že mal všade modriny a z nosa mu tiekla krv. Zbila ho, tĺkla ho hlava-nehlava, lebo nestihol natrhať trávu pre zajace. Bitky a nadávky boli na dennom poriadku. Riškovi ubližovala aj jeho biologická mama. Spôsobila mu na hlave tržnú ranu, keď bol ešte úplne maličký. Už si na ňu veľmi nepamätá, iba hmlisto.
Vo svojom 10-ročnom živote si prežil doslova peklo na zemi. Týrajúca matka, ubližujúci pestúni, dvakrát ho vrátili ako dieťa do detského domova.
Po roku…
Keď som jedno popoludnie prišla do Centra, otvoril mi dvere Richard. Usmievavý chlapčisko, hneď sa ma spýtal, ako sa mám, či mi môže zobrať kabelu z pleca a či si s ním nedám čaj.
Nikdy by som neverila, čím všetkým musel prejsť, čo všetko v sebe musel spracovať, aby nebol nahnevaný na celý svet a všetkých, ktorí ho nedokázali uchrániť od násilia, ktoré zažil. Napriek všetkému zostal usmievavý a skvelý chalan. Chalan, ktorý potrebuje predovšetkým lásku, veľmi veľa lásky a bezpečnú osobu vo svojej blízkosti.
Potrebuje pre seba človeka, ktorý by ho dokázal prijať aj so všetkými bolesťami v srdci. Tohtoročné Vianoce bude Richard v detskom domove, do ktorého sme ho odviezli pred pár dňami. Je nám za ním smutno, počas pobytu v Centre Slniečko sa nepodarilo nájsť pre neho vhodnú rodinu. Ukázali sme mu, že dospelí môžu byť aj starostliví, láskaví a akceptujúci, len sme zatiaľ pre neho takého nenašli. Zostáva iba veriť, že sa podarí nájsť aj pre Richarda rodinu, ktorú tak veľmi potrebuje.
Majú týrané, zneužívané deti na Slovensku šancu?
V Centre Slniečko, kde sa stretávame s osudmi detí, ktoré zažívali dlhodobo násilie v rodine, si často kladieme túto otázku. Hlavne v prípadoch, keď dieťa dlhodobo trpí, vysiela signály a my dospelí ich nevnímame, či prehliadame. Pomoc prichádza často neskoro.
V čom to je, že tieto deti nevidíme? Čo nás vedie k tomu, aby sme symptómy zľahčovali, dieťaťu nedôverovali, alebo sa ho ani nič nespýtali? Nechceme to vidieť? Nedokážeme uveriť, že by sa také niečo mohlo dieťaťu reálne stať? Nevieme, ako pomôcť? Alebo máme strach?
Strach nás môže v tejto téme významne ovplyvňovať, až paralyzovať, tak ako obete. Aký ale musí mať strach dieťa, ktoré celé roky zažíva týranie, zneužívanie a nemôže to nikomu povedať?
Jednoznačne by sme nemali zabúdať na to, že dieťa si bez pomoci, a teda aj prekonania nášho vlastného strachu, nedokáže pomôcť samo. Je na každom z nás, ak o takomto dieťati vieme, alebo máme podozrenie, aby sme niečo pre jeho záchranu urobili.
Od 1. januára 2018 je v platnosti zákon o obetiach trestných činov (274/2017 Z.z.), ktorý deklaruje aj detským obetiam násilia pomoc a ochranu. Ak žije vo vašej blízkosti dieťa, ktoré potrebuje pomoc, kontakty, kde sa obrátiť a ako mu pomôcť nájdete na tejto stránke.
Realizované s podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie.
Sledujte novinky z Nitry na Facebooku, Instagrame, alebo ich odoberajte cez e-mail.
K téme
Témy
Najčítanejšie za týždeň
Neprehliadnite
Máte tip na článok? Napíšte nám TU
Sledujte novinky z Nitry na:
Facebooku NitraDen.sk
Instagrame @nitraden.sk
...alebo ich odoberajte cez e-mail: