Mariánska Čeľaď je jedno z najdesivejších miest Nitrianskeho kraja, v ruine kláštora má strašiť
Ruina starého kláštora je dodnes atraktívna pre lovcov duchov, ktorí sú presvedčení, že na mieste sú nadprirodzené javy. Bieli mnísi podľa legendy unášali ženy, ktoré už nikdy nikto nevidel.
Ak zamierite k lesom neďaleko obce Veľké Lovce v okrese Nové Zámky, narazíte na ruinu starého kláštora, tiež známeho ako Mariánska Čeľaď.
Niektorí domáci obyvatelia sú poverčiví a tomuto miestu sa vyhýbajú aj cez deň. Ruina je opradená tajomnom a je považovaná za jedno z najdesivejších miest, aké máme nielen v Nitrianskom kraji, ale i na celom Slovensku.
História Mariánskej Čeľade
Ako uvádza web hrady-zamky.sk, Mariánska Čeľaď sa prvýkrát spomínala už v roku 1210, kedy na mieste stála kaplnka. V roku 1075 sa zo záznamu z listiny kráľa Gejzu I. dozvedáme, že tu stála osada. K pozemkom sa dostali v roku 1512 pavlíni v Lóte, Belegu a Gronskej Mikuli a o niekoľko rokov neskôr sa založil kláštor. V listine sa kláštor spomínal pod menom Zala(t), prídavné meno „mariánska“ pochádza až z neskoršej doby, kedy bol kláštor zasvätený Panne Márii.
Pavlíni žili v kláštore viac ako 250 rokov. Najlepší život mali v 15. a 16. storočí, pretože nemuseli platiť dane, mali rôzne privilégiá či vlastnili približne 4-tisíc hektárov pôdy. Ľudia pracujúci v kláštore mali domov v osade Belek, ktorá je dnes súčasťou obce Podhájska.
V 16. storočí sťažil život pavlínov vpád Turkov, pretože sa na niekoľko rokov v kláštore zabývali. Kláštor zničili Rákocziho vojská a mnísi odišli. Vrátili sa až v roku 1711. Od roku 1749 začali nanovo budovať kláštor, a to v barokovom slohu s honosnou výzdobou. Pribudli termálne kúpele, botanická záhrada či dvojvežový kostol.
Kláštoru uštedril posledný klinec do rakvy dekrét cisára Jozefa II. z roku 1786, kedy zrušil rehoľu pavlínov v Uhorsku. Nachádzala sa v ňom knižnica s viac ako tisíc zväzkami a po zrušení rádu bol celý archív zakopaný v Klokočovom jarku. Archív objavili v 19. storočí a uložili vo Viedni.
Pavlíni sa po zrušení rádu do kláštora nevrátili. Po zásahu blesku v roku 1863 kláštor vyhorel a do pôvodného stavu ho nikdy nikto viac nedal. Dvojvežový kostol sa počas 2. svetovej vojny taktiež poškodil, až úplne zanikol. Pod kláštorom sa nachádzajú únikové chodby, no nie sú poriadne zmapované. Chodby majú byť široké až 4 metre a vedúce až do kláštora v Hronskom Beňadiku či Nových Zámkov.
Neskôr boli v priestoroch kláštora kancelárie, jedáleň, základná škola, sklad obilia či stajňa pre zvieratá, a postupne sa stav kláštora zhoršoval. Posledná obyvateľka opustila kláštor v roku 1973. Od roku 1970 vyhlásili budovu za historickú pamiatku. Kláštoru svitalo na lepšie časy, kompletne sa vymenila strecha a budovu trvalo strážili. Neskôr pripadol do rúk cirkvi, a v 90. rokoch sa každoročne konali počas leta stretnutia kresťanskej mládeže. Hoci sa hovorilo o tom, že cirkev chce kláštor obnoviť, dodnes sa tak nestalo a naďalej chátra.
Mnísi unášali ženy
V ráde pavlínov boli väčšinou synovia šľachticov, ktorí sa nenarodili ako prvorodení a rozhodli sa stať mníchmi. Pavlínov prezývali bieli mnísi a tradovalo sa, že v kláštore zmizlo veľa žien, ktoré znásilňovali. Predstavený rehole si mal vymáhať právo prvej noci (právo pánov na panenstvo dcér svojich poddaných, ktoré využili počas ich svadobnej noci).
Podľa niektorých zdrojov okolie kláštora a osadu obklopovali lesy, v ktorých sa nachádzali zbojníci. Hovorí sa hlavne o Klokočovi a priekopa, kde vraj jeho družina bývala, nesie názov Klokočov.
Legendy hovoria aj to, že zbojníci sa prezliekali do odevov mníchov a práve oni stáli za únosom žien. Ich cieľom bolo, aby podozrenie padlo na pavlínov. Ženy mizli v tajomných podzemných chodbách.
Skúmania lovcov duchov
Ruina starého kláštora vyvoláva u miestnych obyvateľov zimomriavky aj počas dňa. Lovcovia duchov a ľudia, ktorí sa zaoberajú nadprirodzenom, veria, že na mieste straší. Na tomto mieste sa podľa povier stretávajú satanisti a pritiahli rituálmi niečo zlé.
Slovak Ghost Hunters je skupina, ktorá sa zaoberá skúmaním paranormálnych javov už roky a opakovane sa vrátila na Mariánsku Čeľaď. Prvýkrát vstúpil tím do priestorov v noci a započul, ako v tme zaznelo meno jednej členky „Baška“.
Druhýkrát vyrazili na vyšetrovanie opäť v noci a mali so sebou aj dvoch fanúšikov. Už cez deň všetci počuli buchot a mali pocit, ako keby okolo nich niečo prechádzalo. Spirit box, ktorý zaznamenáva zvuk duchov, povedal „von“, „vidíme“, „ja som Fero“, „Marek“ a tím započul aj kroky i spev dieťaťa.
Na vyšetrovanie sa podujala aj skupina Paranormal. Prehliadku ruín začali už cez deň a pokračovali v noci. Zhodnotili, že naživo vyzerá kláštor oveľa strašidelnejšie, ako na fotografiách. Objavili pivnicu, z ktorej vedie tunel, ale nevedeli, kde končí. V múre objavili horiacu sviečku, no nikto z nich ju nezapálil.
V noci kráčali chodbami a zachytili za sebou buchot, cítili i chlad. Všetci taktiež započuli ženský krik a rozbehli sa von. Keď sa opäť vrátili dnu, videli v tme niekoho utekať.
Sledujte novinky z Nitry na Facebooku, Instagrame, alebo ich odoberajte cez e-mail.
K téme
Témy
Najčítanejšie za týždeň
Neprehliadnite
Máte tip na článok? Napíšte nám TU
Sledujte novinky z Nitry na:
Facebooku NitraDen.sk
Instagrame @nitraden.sk
...alebo ich odoberajte cez e-mail: