ROZHOVOR: Diana z Nitry je vodičkou kamiónu. Ľudia sú z toho šokovaní, no obyvateľka odvážne povzbudzuje k tejto práci aj iné ženy

Už dávno neplatí stereotyp, že kamióny môžu šoférovať len muži, čo dokazuje zamestnanie Nitrianky Diany. Prečítajte si jej príbeh v dnešnom článku.

Kamióny stretávajú na cestách vodiči či obyvatelia v meste snáď každý deň. Viete však, čo všetko sa skrýva za prácou vodiča kamiónu? S kamiónom brázdi cesty aj 44-ročná Diana z Nitry.

Ako sama tvrdí, sedieť za volantom tohto vozidla dnes už vôbec nie je raritou a v zahraničí je čoraz viac vodičiek kamiónov, ktoré jazdia samé alebo v dvojosádkach so svojimi polovičkami. V článku sa dozviete, ako sa Diana k tejto práci dostala, aké má reakcie od okolia na zamestnanie či to, ako prebieha získanie vodičského preukazu na kamión.

Pracujete ako vodička kamiónu. Dostali ste sa k tomu úplnou náhodou alebo ste vždy chceli robiť podobnú prácu?

„Celý život som pracovala v účtovníctve, ale už pár mesiacov som vodička kamiónu. Hneď na úvod podotýkam, že žena za volantom kamiónu už vôbec nie je taká rarita, ako si mnohí myslia. Hlavne v zahraničí je to už dosť bežné. Buď ženy jazdia v dvojosádkach so svojimi polovičkami, alebo samé. Už pred niekoľkými rokmi som mala možnosť zoznámiť sa s touto prácou vďaka bývalému priateľovi, ktorý bol kamionista. Síce nám to spolu nevyšlo, ale pocit, ktorý som mala na cestách, vo mne zostal. O nejaký čas som na Facebooku komentovala príspevok jedného kamionistu, ktorý pridal krásne fotky a videá z ciest.

Odpísal na môj komentár, začali sme spolu komunikovať a nakoniec sme sa dali dokopy. Zo začiatku nášho vzťahu som vôbec neplánovala zmeniť zamestnanie a uberať sa týmto smerom. Ale postupne som bola viac a viac vyčerpaná a frustrovaná z práce účtovníčky v korporáte a nejako som v nej prestala vidieť zmysel. Tak som sa začala pohrávať s myšlienkou, že si spravím papiere na kamión a budeme jazdiť spolu s priateľom, ktorý ma v tom veľmi podporoval. Keďže syn je už samostatný, nič mi v tom nebránilo. Vždy som bola technický typ a mala vzťah k autám, tak som sa k tomu odhodlala. A samozrejme ma tiež lákala tá sloboda a cestovanie. Veľmi rada šoférujem a nie je nič lepšie, ako keď je práca koníčkom.“

Ako prebiehal pracovný pohovor na túto prácu?

„V tejto dobe je veľký dopyt po vodičoch kamiónu a tak nie je ťažké nájsť si prácu. Dôležité je vedieť, čo presne chceme. Či frigo, plachtový náves alebo kontajner, či týždňovky alebo turnusy, do ktorých krajín chceme jazdiť a podobne. My konkrétne jazdíme s frigom. Pohovor bol veľmi príjemný a pohodový. V podstate priateľ už minulý rok zavolal na inzerát jednej nitrianskej firmy, ktorý sa nám pozdával, vysvetlil, že si robím vodičský preukaz na kamión a povedal približný čas, kedy by som mohla mať všetky skúšky za sebou. Majiteľ hľadal dvojosádku presne do destinácií, ktoré sme chceli a tak sme sa dohodli, že si zavoláme, keď budeme môcť nastúpiť. Stretli sme sa teda v marci a od apríla sme nastúpili. Šéf je veľmi ústretový, férový a pohodový chlap, dobre sa nám spolupracuje.“

Museli ste si robiť na kamión aj špeciálny vodičský preukaz?

„Keďže som mala iba vodičský preukaz skupiny B, musela som si spraviť C (nákladné autá), CE (prívesy a návesy) a KKV (kvalifikačný kurz vodiča). Najskôr som absolvovala lekársku prehliadku, psychotesty a potom kurz na skupinu C. Tento kurz trval cca 3 mesiace a skúšky boli asi mesiac po ukončení. Po skúškach som si musela vybaviť nový vodičský preukaz na sk. C a až keď som ho mala fyzicky, mohla som si dať prihlášku na CE. A zase lekárska prehliadka, psychotesty, teória, jazdy a skúšky. Po skúškach som si dala vystaviť nový vodičský preukaz, kde už figurovali všetky skupiny (teda okrem D – autobus). Dokonca mám automaticky aj vodičský preukaz na traktor. Skúšky z teórie boli formou klasických testov z Pravidiel cestnej premávky, podobne ako pri skupine B, ale doplnené o otázky pre nákladné automobily.

Rozdiel oproti skúškam na B, bol tiež v bodoch. Plný počet bol 55 a na úspešné zvládnutie testu bolo potrebných minimálne 53 bodov, no pri skupine B stačí 51. Po teoretických skúškach nasledovala jazda s inštruktorom a policajtom. V autoškole som bola jediná žena, ale všetci boli ku mne veľmi milí. KKV som si začala robiť už v priebehu kurzu na CE, ale skúšky som mohla mať, až keď mi bol vystavený kompletný vodičský preukaz. Kvalifikačný kurz som robila v Bratislave a tu bolo toho učenia naozaj veľa. Otázky boli veľmi špecifické, odborné a technické, ale keďže ma to bavilo, učilo sa mi ľahko. Po skúškach som už len čakala na kartu KKV a zatiaľ som si vybavila tachografovú kartu. Absolvovanie všetkých kurzov a vybavovanie potrebných dokumentov trvalo cca 9 mesiacov. A finančne to bolo tiež dosť náročné, všetko spolu vyšlo niečo vyše 3-tisíc eur.“

Ako vyzerá Váš bežný pracovný deň?

„Nedá sa určiť presný čas, kedy vstávame a začíname pracovať, pretože každý deň je iný. Dvojosádka v priebehu 30 hodín môže mať výkon maximálne 21 hodín a 9 hodín má odpočinok. Je to dosť náročné, ale dá sa na to zvyknúť. Maximálna súvislá doba jazdy jedného vodiča je 4,5 hodiny a potom sa musíme vystriedať. Keď jeden šoféruje, druhý má pohotovosť. Maximálna doba jazdy pre jedného vodiča je spolu 9 hodín v priebehu 30 hodín a dvakrát za týždeň to môže byť 10 hodín. Takže väčšinou máme spolu cca 18 hodín jazdy a 3 hodiny na nakládky, vykládky, tankovanie a podobne.“

Do akých krajín najčastejšie jazdíte s kamiónmi?

„V čase sezóny (september – máj) vozíme prevažne kvety a bylinky a inak celoročne okrem kvetov vozíme chladené alebo mrazené potraviny, dokonca sme viezli už aj včielky. Najviac jazdíme do Holandska, Francúzska a Talianska. Ale tiež do Čiech, Nemecka, Dánska, Belgicka, Luxemburska a Švajčiarska. A práve v týchto dňoch sme boli loďou vo Švédsku a bol to skvelý zážitok. Viezli sme potraviny z Talianska na výletnú loď do Štokholmu.“

Máte určite aj mužských kolegov. Ako Vás vnímajú v práci ako ženu – vodičku kamiónu?

„Vo firme, v ktorej pracujem, sú iba dvojosádky a ja som tu už štvrtá žena. Jazdia spolu manželia, bratia aj kamaráti. Všetci sú veľmi milí a ochotní. Máme naozaj dobré a priateľské vzťahy. Jazdí s nami aj naša sučka Nelynka a je z nej dokonalá truckerka. Hoci má už 10 rokov, veľmi rýchlo si zvykla na nový život a očividne si to užíva.“

Ako reaguje okolie, keď im poviete, kde pracujete?

„Väčšinou sú ľudia v mojom okolí šokovaní, alebo prinajmenšom veľmi prekvapení, keď im poviem, čo robím. Je príjemné sledovať ich reakcie. Ale tí, ktorí ma poznajú bližšie a vedia, že som tak trochu blázon, tak to berú v pohode a veľmi mi fandia. Samozrejme, bolo pre mňa obrovské plus, že som sa mohla učiť v praxi všetko postupne od priateľa. Je výborný učiteľ.“

Zažili ste v práci nejaký negatívny, alebo naopak pozitívny zážitok, na ktorý dodnes spomínate?

„Mali sme krásny zážitok v Holandsku v jednej firme s kvietkami, kde sme narazili na skvelého skladníka Poliaka. Tento pán bol tak milo prekvapený, že jazdím na kamióne, až to bolo naozaj vtipné. Len neveriacky krútil hlavou a daroval mi dve vedrá plné nádherných ruží, vraj si ich mám zobrať domov. Bolo to veľmi milé. Ale keďže sme vtedy len začínali turnus, tak sme rozdávali radosť v podobe ruží na pumpách a ďalších nakládkach a vykládkach. Všetci boli veľmi prekvapení a dojatí. Bol to príjemný pocit. Negatívny zážitok sme našťastie zatiaľ nemali žiadny, teda ak nerátam záchvat alergie pri jednej nakládke francúzskej levandule. (smiech) Som alergička a po nakládke som bola odpísaná na niekoľko hodín a nepomáhali kvapky, spreje ani lieky. A čo sa týka ľudí vo firmách a v skladoch, keď k nim prídeme s úsmevom a pozitívne naladení, rovnako sa k nám správajú aj oni.“

Uvažujete nad tým, že by ste sa niekedy vrátili k práci v kancelárii?

„Podľa slov dlhoročných truckerov viem, že táto práca už nie je to, čo bývala, ale napriek tomu je to únik zo stereotypu do väčšej slobody. Aspoň pre mňa to tak bolo. Mám stále pocit, ako keby som bola na dovolenke s karavanom. Samozrejme, sú lepšie aj horšie dni, niekedy doslova padáme dolu nosom, ale napriek tomu túto prácu milujem a verím, že sa do kancelárie už nevrátim. Na záver by som chcela povzbudiť všetky ženy, ktoré uvažujú nad prácou kamionistky, aby sa nebáli a šli do toho… Stojí to za to.“

K téme

ROZHOVOR: Speváčka Dominika Titková z Nitry: „Spievať vie každý, aj hlasivka je sval, ktorý potrebuje tréning.“

Mladá Miška z Nitry bojuje s rakovinou: „Choroba mi zmenila celkový pohľad na život. Som vďačná za každú maličkosť.“

Neprehliadnite

V centre Nitry musia vodiči rátať s obmedzeniami, dôvodom je rekonštrukcia kanalizácie

Mladý muž jazdil v noci na kolobežke pod vplyvom pervitínu

Koniec obchádzkam, dlho očakávaný deň je tu: Tešiť sa môžete na nové mosty, solárne svetlá a bezpečnejšiu jazdu

Meškáte s mikulášskym darčekom alebo hľadáte niečo na Vianoce? CINEMAX má niekoľko nápadov

Čo nás čaká na vianočných trhoch v Nitre? Mestečko tento rok prichádza s nečakanými novinkami