Poľnohospodári informovali o kalamite hrabošov, pomáha aj nitrianska univerzita
Poľnohospodári priamo na poliach, na tlačovom brífingu, oboznámili verejnosť o kalamite hrabošov.
Mnoho poľnohospodárov už pre hrabošov muselo zaorať stovky hektárov zničenej pšenice, ale aj porasty kukurice, cukrovej repy. Hrabošom sa podarilo úspešne prezimovať v porastoch repky. Ako informuje Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre (UKF) profesor Ivan Baláž a dr. Filip Tulis z Katedry ekológie a environmentalistiky Fakulty prírodných vied UKF na možné nebezpečenstvo upozorňovali už v marci.
Katedra sleduje hraboša poľného v spolupráci s Regionálnou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou Trnava od roku 2015, nakoľko v roku 2014 bol hraboš premnožený v Trnavskom kraji a spôsobil obrovské škody. „Monitoring v marci potvrdil naše očakávania a predikcie z jesenného monitoringu o možnosti nástupu fázy vysokej početnosti hraboša poľného,“ vysvetľuje prof. Ivan Baláž.
Podľa odborníkov z katedry ekológie a environmentalistiky existujú tri úrovne, ako predchádzať nadmernému premnoženiu hraboša poľného. „Prvou úrovňou je poznanie aktuálneho stavu, teda možnej hrozby,“ uvádza prof. Baláž. „Tu je jedinou možnosťou pravidelný a systematický monitoring tohto druhu na väčšej ploche a vo viacerých regiónoch.“
Druhou úrovňou je podľa neho znižovanie vysokých početností hraboša poľného pri premnožení. „Tu je ideálna príležitosť využiť biologickú ochranu, teda prirodzenú predačnú schopnosť dravcov a sov,“ pokračuje Ivan Baláž. „Najprv však musíme dravce do krajiny dostať inštaláciou hniezdnych polobúdok. Ideálnymi druhmi na biologickú ochranu sú u nás sokol myšiar a myšiarka ušatá – druhy v našich podmienkach špecializované na lov hraboša poľného. Dôležité je však mať vytvorené hniezdne príležitosti.“
Treťou úrovňou je dlhodobé riešenie. „Na začiatok možno zvážiť množstvo pestovanej repky, to je však otázka trhu a treba chápať aj poľnohospodárov, ktorí pestujú to, čo predajú,“ vysvetľuje Filip Tulis a dodáva: „Riešením by určite bola zmena homogénnej krajiny na mozaikovitú. Rozparcelovanie veľkých lánov polí na menšie polia. Taktiež výsadba stromoradí, vetrolamov, remízok.“
Sledujte novinky z Nitry na Facebooku, Instagrame, alebo ich odoberajte cez e-mail.
K téme
Témy
Najčítanejšie za týždeň
Neprehliadnite
Máte tip na článok? Napíšte nám TU
Sledujte novinky z Nitry na:
Facebooku NitraDen.sk
Instagrame @nitraden.sk
...alebo ich odoberajte cez e-mail: