ROZHOVOR: Mladá učiteľka Vivien má so žiakmi zaujímavý vzťah, popri práci natáča na sociálne siete

Mladá učiteľka z Nitrianskeho kraja vníma svoj vek v práci ako výhodu, ale aj ako nevýhodu. Tvrdí, že školské osnovy sú staré a chýba im šmrnc.

Práca učiteľa je na Slovensku čoraz menej populárna a školy bojujú každý rok s nedostatkom týchto miest. Veľa absolventov učiteľstva volí radšej prácu v inej oblasti a k svojmu vyštudovanému odboru sa nechcú vrátiť ani po rokoch.

Vivien Holderiková však chcela dať tejto profesii šancu a rozhodla sa pre prácu na základnej škole v Komárne. Vyštudovala učiteľstvo psychológie (etickej výchovy) a výchovy k občianstvu (občianskej výchovy). Na škole nemá klasický úväzok ako učiteľka, pretože má iba kombináciu výchovných predmetov, ktoré sú v rozvrhu raz za týždeň. Vyštudované predmety však vyučovala už neraz počas suplovania kolegov.

Je zároveň asistentka, pričom sa venuje žiakom s poruchami učenia. Sedí s nimi na rôznych hodinách a podľa potreby im vysvetľuje učivo, ktoré dopĺňa výklad učiteľa. Od septembra začína rozširujúce štúdium učiteľstva matematiky. S 26-ročnou Vivien sme sa rozprávali o tom, čo ju viedlo k výberu povolania, ako vníma dnešných žiakov či o jej koníčku – natáčaniu videí na sociálne siete.

Malé dievčatá majú často sen byť učiteľkou. Bol to aj Váš prípad, alebo sa rozhodnutie učiť dostavilo až v neskoršom veku?

„Môj sen to teda určite nebol. Na základnej škole som rozmýšľala, že budem architektkou a s touto myšlienkou som sa pohrávala až do konca 1. ročníka na gymnáziu. Avšak matematika sa mi začala zdať extrémne ťažká, mala som s ňou veľké problémy, čo je teraz veľmi paradoxné, pretože presne to učivo aktuálne preberám ako samouk od začiatku kvôli prijímačkám a dnes ho chápem o 180 stupňov lepšie, ako vtedy. Neskôr som začala obľubovať humanitné predmety a dopracovala som sa k záveru, že by som chcela robiť psychologičku. Zo začiatku som chcela byť klinickou psychologičkou, postupne som však prešla na detskú/školskú psychologičku. Po maturite som si dala odklad, pretože ma neprijali na ani jednu univerzitu, kam som sa hlásila – všeobecný prehľad bol pre mňa ťažký, pri učení som sa mu ani nevenovala a skôr som sa zameriavala na testy zo psychológie a biológie, z ktorých som mala veľmi dobré výsledky. Rok na to som sa dostala na Pedagogickú fakultu, kde som si psychológiu vybrala a dlho mojím plánom zostávalo stať sa školskou psychologičkou. Mala som v pláne dorobiť si rozširujúce štúdium po magistrerskom štúdiu.

To však pred 3 rokmi pozastavili (bola som v 1. ročníku na magisterskom štúdiu) v Bratislave úplne – dôvodmi boli koronavírus a aj to, že škola nemala akreditáciu. Držala som sa plánu B, a to teda pracovať s tým, čo budem mať. Postupne mi však dochádzalo, že som si zvolila komplikovanú aprobáciu, teda predmety, s ktorými mi určite nedajú v škole úväzok. Škola ma veľmi bavila, najmä praxe boli záživné a veľa mi to prinieslo, pretože som si mohla vytvoriť určitý obraz, ako to všetko v škole funguje. Mnoho ľudí v mojom okolí – bývalí spolužiaci zo základnej školy a gymnázia – by možno len ťažko o mne povedali, že raz budem ja tá, ktorá bude stáť pred tabuľou a vysvetľovať učivo či celkovo pomáhať žiakom. Vždy som bola veľmi tichá osoba a pri prezentácii pred triedou som bola neskutočne nervózna a panikárila som. Tak možno by som tomu ani ja veľmi neuverila v tom čase.“

Niektorí absolventi učiteľstva nedajú učeniu žiadnu šancu a po skončení školy si hľadajú prácu v inej oblasti. Čo presvedčilo Vás, aby ste sa stali učiteľkou?

„Keďže som videla počas štúdia, ako táto práca v skutočnosti vyzerá a ako to v školách chodí, jednoducho som si povedala, že určite to chcem vyskúšať. Som človek, ktorý dotiahne veci do konca a na 100 percent. Nechcela som zahodiť do koša štúdium takéhoto povolania a celkovo moju snahu, nedať tomu šancu. Videla som, ako na mňa žiaci v školách reagujú, videla som, ako sa moje predmety vyučujú a aké mám možnosti. Prišlo mi to zaujímavé aj dôležité a keď som žiakov sama učila, tak ma to veľmi bavilo. Interakcia a spolupráca s deťmi bola tá časť, ktorá ma presvedčila.“

Jedným z dôvodov, prečo absolventi učiteľstva nechcú učiť, je nízky plat a boja sa, že ich neuživí. Aký máte na to názor?

„Je to, žiaľ, pravda. Ja zatiaľ nemám rodinu a v podstate uživiť musím len samú seba, ale ani to nie je vždy jednoduché. Dôležité je, aby ľudia vedeli narábať s financiami a správne si ich rozdeliť. Na druhej strane sa mladí ľudia veľmi ťažko dostávajú k primeranému bývaniu, nie to ešte k svojmu vlastnému a veľa z nás zostáva dlho u rodičov, čo môže spôsobiť nekvalitu životného štýlu. Práve aj z toho dôvodu veľa absolventov skončí v korporáciách alebo pri nejakej inej profesii. Ďalším dôvodom je aj fakt, že do školstva je náročnejšie sa dostať aj napriek tomu, že z každej strany počujeme, ako je málo učiteľov. V mojom prípade to bolo podobné – nemám úväzok učiteľa, pretože mi ho nevedeli vykombinovať iba s mojimi predmetmi. Z toho dôvodu zvyknem poradiť študentom, ktorí majú záujem o toto povolanie, aby si dávali kombináciu prírodných predmetov, prípadne jazykov.“

Mnohí hovoria, že dnešné deti sú divokejšie, ako boli kedysi a voči učiteľom majú malý rešpekt. Ako je to v triedach, ktoré učíte?

„Je to o učiteľovi a celkovo o samotnom vzťahu so žiakmi. Samozrejme, môžem povedať, že to, čo sa hovorí, je v niečom pravdivé. Niektoré deti sú skutočne ako odtrhnuté z reťaze. Každá minca má však dve strany a dôvodov je mnoho. Ja som si všimla, že ma žiaci na aktuálnej škole prijali. Mám s nimi celkom zaujímavý vzťah. Sme si blízki, teda vedia, že sa na mňa môžu spoľahnúť s akýmkoľvek problémom a aj to, že sa s nimi otvorene porozprávam na akékoľvek témy. Zároveň vedia, že si nenechám skákať po hlave a som niekde dosť prísna. Rešpektujú ma a počúvajú, ale teda nie každý deň je svetlý a úžasný.“

Ste mladá učiteľka. Vnímate to ako výhodu alebo nevýhodu? Aký máte vzťah s kolegami?

„Vnímam to z oboch strán. Výhodou je, že k žiakom mám možno bližšie, viem sa do nich lepšie vžiť. Starším kolegom občas vysvetľujem ´novodobé´ slová a trendy, ktoré medzi žiakmi zaznejú a oni tomu nerozumejú. Jednou z nevýhod je možno ´mladý vzhľad´. Stalo sa mi na začiatku, že si ma kolegyňa pomýlila so žiačkou a poslala ma do triedy so slovami, že už je predsa po zvonení. Ďalšou je, že ma občas neberú vážne – nie deti, ale dospelí! Pre to, že nemám dosť praxe, že nie som v školstve dlho, že môj názor sa nezhoduje, že inak vysvetľujem ako učiteľ, ktorý tam je už roky a podobne. S kolegami mám dobrý vzťah. Vieme si nájsť spoločné témy, či už s mladšími alebo staršími kolegami. Tu ma však mrzí jedna vec a to tá, že občas tiež neberú vážne moje názory a zo začiatku som mala pocit, že niektorí sa na mňa pozerajú akoby ´zhora´, ak viete, čo tým myslím. V tejto profesii je veľmi dôležitý vzájomný rešpekt, empatia a spolupráca. Je to práca, kde si treba veľa pomáhať.“

Od septembra začínate učiť matematiku, zatiaľ sa hodín tohto predmetu zúčastňujete ako asistentka. S čím majú žiaci v matematike najväčšie problémy?

„Žiaci nemajú systém a nevedia dodržiavať postupy. Stále neviem prísť na to, z akého dôvodu sa to deje. Taktiež si nedokážu často spojiť teóriu s praxou, a to s úlohami, ktoré musia riešiť. Možno je to tým, že tomu doma nevenujú dostatok času a spoliehajú sa iba na informácie, ktoré sa naučia v škole.“

Čo považujete na práci učiteľky za najťažšie a naopak, čo Vám robí najväčšiu radosť?

„Najťažšia časť je svedomitá príprava na hodiny – aby nič nechýbalo, nič som nezabudla a časovo to sedelo. Je za tým dlhší čas. Za ťažké možno považovať aj zvládanie striedavej nálady žiakov. Niekedy sú znudení, demotivovaní, majú nejaké problémy, niekedy sú zase naopak príliš živí a vymýšľajú. Človek im teda niekedy fakt nevyhovie. Pre mňa však najhoršie je, keď žiakovi naozaj neviem pomôcť psychicky, prípadne s nejakým učivom. Moja najväčšia radosť spočíva v tom, keď vidím, že žiaci pochopili všetko, čo som im vysvetlila a keď vnímam, že sú za moju pomoc vďační a dostávam od nich spätnú väzbu. Párkrát mi do ruky pristanú kresby od menších žiakov, dostala som zopár pekných výtvorov aj od starších. Všetky ich mám vystavené v kabinete a je radosť na ne pozerať. Vždy ma to zahreje pri srdci a vtedy viem, že ma majú naozaj radi za to, aká som osoba. Taktiež ma vždy poteší pozitívna spätná väzba aj od kolegov.“

Školské osnovy a metódy sú na niektorých školách nemoderné. Snažíte sa ako mladá učiteľka priniesť „nový vietor“ a učiť inovatívnejšími formami?

„Oni nie sú úplne nemoderné, pretože aj do pôvodných môžeme prinášať to ´naše´ a môžeme byť kreatívni. Školské osnovy sú skôr staré, ako nemoderné. Treba im len dodať šmrnc a možno niektoré učivá poňať inak. V budúcnosti sa chystám pri matematike určite využiť inovatívne formy učenia a snažiť sa žiakov presvedčiť, že tento predmet nie je strašiak a vieme sa naučiť potrebné učivo aj s ľahkosťou. O aké metódy ide, však prezradiť momentálne nechcem. 😊 Veľa sa spolieham na prax a na skúsenosti z môjho života, a tak sa snažím žiakom vysvetliť mnoho vecí – jednoducho porovnávam teóriu v učebnici s praktickým životom. Osvedčilo sa mi to a vo väčšine prípadov to naozaj funguje.“

Popri učení natáčate videá zo svojho života na sociálne siete. Je to Vaša druhá práca alebo ide len o koníček vo voľnom čase?

„Je to zatiaľ koníček. Nebránim sa spoluprácam, ktoré by priniesli niečo aj pre ľudí, ktorí ma sledujú alebo ktoré by som mohla využiť pri práci. Určite sa YouTube aj TikToku chcem venovať v budúcnosti oveľa viac. Teraz však mám iné priority a beriem to skôr ako odreagovanie.“

Sú medzi Vašimi sledovateľmi na sociálnych sieťach aj žiaci alebo kolegovia?

„Kolegovia ma nesledujú, ale v škole mám hotový fanklub v radoch žiakov. Pravidelne mi hovoria, že si pozreli môj nový vlog alebo video na TikToku, prípadne skonštatujú, že boli na živom vysielaní, ktoré bolo super a pýtajú sa, kedy bude ďalšie.“

K téme

Tip na výlet: Safari pri Nitre je po zime opäť otvorené, má najviac mačkovitých šeliem v Európe

Tip na výlet: Jedinečný vodný mlyn zaujme veľkým areálom, zabaví celú rodinu

Neprehliadnite

Rozbitý a ošarpaný priestor na Štefánikovej zmení svoj vzhľad, pribudne cyklotrasa aj stromy

Vydajte sa s nami na prechádzku ulicami niekdajšej Nitry a uvidíte ich v novom svetle

Toto si nenechajte ujsť: Najväčší festival Nitrianskych univerzitných dní ŠPUKFEST 2024 je za rohom

Vstúpte do tajomného sveta umenia! Oľga Paštéková nás zavedie do Paralelných svetov svojej výstavy

Grantový program EKO ďalej Nitra 2024 otvára dvere pre vaše nápady. Zistite viac a podajte žiadosť ešte dnes