
Poznaj svoje mesto: História Zoborského kláštora III. – Osud kláštora po roku 1782
Po necelých deväťdesiatich rokoch pôsobenia kamaldulských mníchov pod Zoborom, cisár Jozef II. v roku 1782 rozpustil kontemplatívne rády. V roku 1803 bolo správou náboženského fondu rozdané všetko zariadenie zoborského kostola. Knižnica bola prevezená do Budapešti, niektoré artefakty z kláštora sa dodnes nachádzajú v chrámoch na okolí, seminári, či v rezidencii nitrianskeho biskupa. Väčšia časť areálu ostala opustená. Ani vtedajšia doba nemala porozumenie pre starobylé vzácne pamiatky – nebolo nikoho, kto by sa bol postaral o zachovanie kamalduského kláštorného Kostola sv. Jozefa. Kláštorný komplex postupne chátral. Niektoré obrazy a zvony kláštora boli po čase predisponované do Dražoviec, časť je v okolitých kostoloch, časť v seminári a mramorové reliéfy boli premiestnené do Nitry, niektoré umelecké diela sa, bohužiaľ, stratili.
Hlavná budova, ktorá sa zachovala dodnes, ďalej slúžila viacerým účelom, ako textilná manufaktúra, hostinec, či klimatické kúpele. Šesť rokov po zrušení kamaldulského kláštora /1788/ sa v hlavnej budove zriadila fara pre blízke Dražovce. Po roku 1803 sa duchovný správca odsťahoval do novopostavenej fary v Dražovciach.
V r. 1927 z nezistených príčin kláštor vyhorel. V r. 1933 bol pri príležitosti Pribinových osláv opravený. Arcibiskup Dr. Karol Kmeťko chcel zachovať jeho pôvodný ráz, ale mal v úmysle budovu aj zväčšiť.
Preto nadstavil jedno poschodie, odstránil bočné vchody, čiže zostal iba jeden, namiesto veľkej drevenej brány osadil malé dvere, izby dal upraviť na bývanie a v r.1940 tu umiestnil rád misionárov Božieho srdca – verbistov z Kalvárie, ktorí tu mali misijný a exercičný dom. Verbisti v roku 1950 boli vtedajším režimom násilne vysťahovaní a areál v roku 1953 prevzal rezort zdravotníctva. Následná výstavba rozsiahlej liečebne úplne pozmenila dovtedajší vzhľad lokality, ktorá dnes už takmer vôbec nepripomína miesto, kde stáli oba kláštory.
Do súčasnosti sa nám zachovala len časť hlavnej budovy kamaldulského kláštora, ruiny kláštorného Kostola sv. Jozefa, nepatrné zvyšky príbytkov mníchov a oporné múry terás barokového areálu. Archeologické výskumy uskutočnené na lokalite v minulosti odkryli niekoľko pozostatkov stredovekého kláštora z 11. – 15. storočia a časť barokového areálu zo 17. – 18. stor.
Hoci ruina Kostola sv. Jozefa je vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku, jej súčasný stav je neutešený. O konzerváciu ruín a revitalizáciu územia bývalého kláštora sa usiluje obnovený Zoborský skrášľovací spolok s podporou mestských a krajských orgánov v spolupráci s nitrianskym biskupstvom, Špecializovanou nemocnicou sv. Svorada a Archeologickým ústavu SAV. Práve vďaka iniciatíve tohto spolku bola v roku 2013 pred vstupom do nemocnice osadená informačná tabuľa venovaná histórii a archeologickým výskumom zoborského kláštora. V roku 2014 sa pokračuje s reštaurátorským výskumom, pamiatkovým architektonicky – historickým výskumom, vypracovaním statického posudku a projektom statického zabezpečenia objektu ruiny Kostola sv. Jozefa. V budúcom roku je v pláne zrealizovať statické zaistenie ruiny a vykonať komplexný archeologický výskum kláštorného kostola.
Veríme, že pre Nitru, ale aj pre celé Slovensko sa toto posvätné miesto podarí revitalizovať a sprístupniť verejnosti tak, aby dôstojne pripomínalo svoju nezastupiteľnú úlohu v dejinách nášho národa. Určite si to zaslúži.
Sledujte novinky z Nitry na Facebooku, Instagrame, alebo ich odoberajte cez e-mail.
Témy
Najčítanejšie za týždeň
Máte tip na článok? Napíšte nám TU
Sledujte novinky z Nitry na:
Facebooku NitraDen.sk
Instagrame @nitraden.sk
...alebo ich odoberajte cez e-mail: