Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Tipy na články: [email protected]
7
1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
4. januára 2015 Spoznaj svoje mesto od NitraDen.skJ. Kratochvíl D. Magula, G. Točka, J. Košťál, M. Repáň, M. Samuel, Mimi a jej svet

Poznaj svoje mesto – Areál Zoborského Kláštora

V 9. storočí mnísi – benediktíni v údolí pod vrchom Zobor zriadili kláštor sv. Hypolita. Keď išli Nitrančania na toto miesto, hovorili : „ Idem do kláštora,“ neskôr do ústavu, liečebáku, dnes do nemocnice. Bolo to podľa aktivity na uvedenom mieste.

Ponúkame vám prehľad zaujímavých miest v areáli dnešnej Špecializovanej nemocnice sv. Svorada a v jej bezprostrednom okolí. Pohodlný prístup je možný mestskou hromadnou dopravou a potom sa pri altánku podľa značenia rozhodnete, kam zájdete pešo, prípadne využijete niektorú z cyklotrás. Prehľadnú informáciu získate z ortofotomapy    (satelitná snímka oblasti) umiestnenej vedľa chodníka vedúceho k Svoradovmu prameňu.

Vyberme sa spoločne navštíviť turistické atrakcie.

Mapa – areál kláštora na Zobore, autor M. Rampáček

1

Altánok v nitrianskom lesoparku, miesto, odkiaľ vedú turistické a cykloturistické trasy do zoborských vrchov. Perokresba – Vladimír Libant st.

2

Brána – Zoborské listiny, plastika z roku 1998, autorkou je akademická sochárka Zuzana Marciňová – Hetminská, hold najstarším zachovaným písomným dokumentom slovenskej histórie. Prvá Zoborská listina je z roku 1111 a týka sa sporu o dôchodky medzi zoborským kláštorom a kráľovskými vyberačmi daní a mýta. Druhá listina, datovaná rokom 1113, obsahuje majetkový súpis zoborského opátstva. Sú tu údaje o majetkových právach a uvádzajú sa aj mená a funkcie vtedajších obyvateľov Nitry. Je v nej zapísaných vyše 150 obcí.

3

Budova Špecializovanej nemocnice sv. Svorada, postavená v roku 1965

4

Budova liečebno – diagnostického pavilónu, vybudovaná v roku 2009

5

Cintorín pred budovou pôvodnej – hlavnej budovy kláštora zo 17. storočia s hrobmi pacientov klimatických kúpeľov až z Balkánskeho polostrova, pátrov verbistov a lesníkov biskupských lesov.

6

Hlavná kláštorná budova kláštora sv. Jozefa, vybudovaná v rokoch 1692 – 1695 v barokovom štýle na miestach benediktínskeho kláštora sv. Hypolita z 9. storočia. Jozef II. v roku 1782 kláštor zrušil. Neskôr súkenka, hostinec, klimatické kúpele. V roku 1927 kláštor vyhorel. V roku 1933 bola budova pri príležitosti Pribinových osláv opravená  arcibiskupom Dr. Karolom Kmeťkom. V roku 1940 tu umiestnil rád misionárov Božieho srdca – verbistov, ktorí tu mali misijný a  exercičný dom. Verbisti v roku 1950 boli  vtedajším režimom násilne vysťahovaní, areál v roku 1953 prevzal rezort zdravotníctva a zriadil tuberkulóznu liečebňu.

7

Ruina kláštorného kostola sv. Jozefa. Kostol a kláštor dal vybudovať nitriansky biskup Blažej Jaklin v rokoch 1692 – 1695 pre kamaldulský rád – vetvu benediktínov, na starých základoch benediktínskeho kláštora z 9. storočia. Benediktínsky kláštor sv. Hypolita bol založený v dobe Veľkej Moravy najneskôr r. 880, bol zničený poľským vojskom v roku 1471.

8

Barokový kláštor kamaldulov z diaľky vyzeral ako malé mesto. Mal priam rozprávkovú polohu. Jeho prostredie spríjemňovali rybníky, záhrady, vodovod a cenné umelecké predmety. Po zrušení kláštora v roku 1782 bola knižnica a archív prevezené do Budapešti, umelecké predmety umiestnené v seminári a neskôr v okolitých farnostiach, kde ich môžeme obdivovať dodnes.

9

Eremitka, ruina obydlia kamaldulského  mnícha, v objekte nájdené kamenné murivo z benediktínskeho kláštora sv. Hypolita  z 11. storočia. Kamalduli sú rímskokatolíckym kontemplatívnym rádom, hlásajúcim prísnu askézu a pokánie. Na Zobore pôsobil  jazykovedec brat Romuald Hadbavný. Ten ako prvý preložil Bibliu do slovenčiny. Táto tzv. kamaldulská slovenčina je variant kultúrnej slovenčiny (presnejšie: bohemizovaný variant kultúrnej západoslovenčiny) z predbernolákovského obdobia, v ktorej vznikli aj ďalšie diela. Najznámejším kamaldulským mníchom je však určite fráter Cyprián. Tento vzdelaný muž začínal svoj pustovnícky život práve na Zobore, kde 21. októbra 1752 zložil rehoľný sľub. Bol nielen výborným botanikom, lekárnikom a liečiteľom, ale zaujímali ho aj technické vedy

10

Svoradov prameň, meno podľa benediktínskeho mnícha sv. Svorada, ktorý podľa legendy žil v neďalekej jaskyni. Už v čase zoborského kláštora boli známe zdroje pitnej vody, ktoré sa nachádzali v údolí severovýchodne od kláštora. Vodu zachytávali a potrubím viedli do kláštora. Zvyšky vodovodu sú technickým unikátom, boli objavené pri archeologickom výskume.

12

Svoradova jaskyňa – tu mal podľa legendy žiť sv. Svorad pustovníckym životom. Za kráľa sv. Ladislava v roku 1083 vyhlásili v Nitre na hrade, v katedrále sv. Emeráma, Andreja – Svorada a jeho žiaka Benedikta za svätcov (prvých svätcov pochádzajúcich z územia dnešného Slovenska). Po morovej epidémii v roku 1739 sa k nej konajú každoročne púte na sviatok sv. Svorada 17. júla.

13
Perokresba Vladimír Libant st.

Interiér Svoradovej jaskyne. V roku 1898 ju Zoborský skrášľovací spolok upravil na kaplnku, takto pretrvala do roku 1961, kedy bola zničená. V roku 2001 Vladimír Libant umiestnil do jaskyne obraz sv. Svorada a Benedikta a osadil kríž.

14

Na plošine nad otvorom do jaskyne stojí vyše 400-ročný kovaný kríž, ktorý zdobil až do zbúrania v roku 1880 vežu farského Kostola sv. Jakuba v Nitre. Farský kostol sa nachádzal na dnešnom Svätoplukovom námestí.  V roku 1932 bol upevnený nad Svoradovou jaskyňou.

sv. svorad

Národná prírodná rezervácia Zoborská lesostep sa rozprestiera nad Svoradovou jaskyňou. Je najhodnotnejším územím Zoborských vrchov. Má rozlohu 23 ha. Je ukážkou lúčnej krajiny pripomínajúcej step, resp. lesostep na vápencovom podloží. Dnes je chránená najprísnejším 5.stupňom ochrany, vstup do rezervácie je zakázaný. Treba spomenúť endemit – peniažtek slovenský – drobnú, bielo kvitnúcu rastlinu

16

Krížová cesta vedie od Svoradovho prameňa k Svoradovej jaskyni. Na paneloch krížovej cesty sú ilustrácie Ľudovíta Bebjaka z knihy Krížová cesta národných svätcov spolu s popisom života jednotlivých slovenských svätcov a krátkymi modlitbami.

17

Odporúčané články

Témy

Najčítanejšie za týždeň

Bezplatné novinky z Nitry raz týždenne:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov

Copyright © NitraDen.sk Všetky práva vyhradené. NitraDen.sk si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku, jeho častí a zverejnených fotografií.

OK

Web obsahuje cookies. Prevádzkovateľ webu nezbiera žiadne osobné údaje, ak nie ste registrovaný. Web obsahuje prvky tretích strán. Viac k: Ochrana osobných údajov a cookies

X