Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Kandidati na zupana nsk 4.jpg
30. októbra 2017 Rozhovory od © NitraDen.sk Diskusia()

Kandidáti na župana NSK odpovedali na otázky: Čo by urobili v mene zlepšenia školstva a kultúry?

V záverečnej časti rozhovorov s kandidátmi na župana Nitrianskeho kraja odpovedali piati z kandidátov na otázky ohľadom školstva a kultúry. Prečítajte si, ako by tieto dve odvetvia po nástupe do funkcie zlepšili.

Aké riešenia by ste, berúc do úvahy kompetencie NSK, presadzovali na zlepšenie školstva?

Milan Belica: Kraj už niekoľko rokov intenzívne rozvíja myšlienku, ako mladých ľudí lepšie pripraviť pre prax. Od roku 2012 buduje a podporuje centrá odborného vzdelávania a prípravy (NSK má už vybudovaných 11 centier a v príprave 3). Tento projekt bol predprípravou na zavedenie systému duálneho vzdelávania, v ktorom sa v tomto školskom roku učí 441 žiakov v 11 stredných odborných školách (SOŠ) a zmluvy o duálnom vzdelávaní už uzatvorilo 47 zamestnávateľov so 14 SOŠ.

O kvalite odborného vzdelávania v stredných školách kraja najlepšie vypovedá rozhodnutie spoločnosti Jaguar Land Rover, ktorá v SOŠ na Novozámockej ulici v Nitre zriadila súkromnú strednú odbornú školu. V nej špecializovaná vzdelávacia spoločnosť pripraví nielen pre automobilku, ale aj pre ďalšie firmy v regióne, predovšetkým mimoriadne žiadaných odborníkov na mechatroniku, ale neobíde sa tu ani výchova žiakov pre rovnako žiadanú obsluhu CNC strojov.

Študenti, ktorí absolvujú duálne vzdelávanie, si v týchto významných spoločnostiach reálne nájdu dobre platené zamestnanie, teda nebudú musieť odchádzať za prácou do zahraničia a na druhej strane sa obmedzí potreba zamestnávať u nás ľudí z iných krajín. Tento model riešenia je podľa mňa jedinou schodnou cestou na zvyšovanie kvalifikovanosti pracovnej sily a jej uplatnenia na trhu práce, a preto v ňom bude NSK ďalej pokračovať.

Treba ešte dodať, že kraj opravil v tomto volebnom období 25 svojich stredných škôl za vyše 20 miliónov eur. Stredné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti NSK sa zapájali do grantových podpôr, či schém v celkovej výške takmer 21 miliónov eur.

Iván Farkas: Jednoznačne bude treba posilniť stredné odborné školy. Ako po materiálnej stránke, tak aj zo stránky ľudských zdrojov. Najmä u pedagógov odborných predmetov je značný deficit, mnohí sú v dôchodkovom veku. Pre budúcnosť odborného vzdelávania bude treba privábiť mladých odborných pedagógov. Vhodným prostriedkom na zvýšenie úrovne odborného vzdelávania bude program IROP. Podobne vhodným prostriedkom mohlo byť aj duálne vzdelávanie. Nemali však stredným odborným školám vziať, viazať prostriedky, ktoré predtým mali na praktickú výuku. Toto treba zásadne zmeniť! Čo sa týka všeobecného vzdelávania, pociťujeme rapídny úbytok žiakov. Ak by malo dôjsť k racionalizácii siete gymnázií, tak to treba uskutočniť celoplošne, na území celého kraja.

Renáta Kolenčíková: Dôležitá je stabilizácia siete škôl a školských zariadení. Taktiež udržanie percentuálneho podielu všeobecného vzdelávania v rámci kraja, na dosiahnutie úrovne pri skvalitnení výchovno-vzdelávacieho procesu daného druhu strednej školy. Tak ako v každej oblasti, aj v školstve je kvalita vzdelávania na školách NSK veľmi dôležitá.

Ak chceme, aby sa zvýšil záujem študentov o odborné vzdelávanie, je nevyhnutné stredné školstvo zásadným spôsobom modernizovať. Investovanie do údržby a opráv budov škôl by mala byť priorita kraja. K zlepšeniu uplatnenia absolventov stredných odborných škôl na trhu práce pomôže zavádzanie prvkov duálneho vzdelávania do systému praktického vyučovania žiakov SOŠ. Školy, ktoré majú záujem vstúpiť do projektov duálneho vzdelávania, je potrebné podporiť v súčinnosti s regionálnymi firmami, ako aj záujem zamestnávateľov o úzku spoluprácu s konkrétnymi školami vytváraním pracovísk odborného výcviku.

Peter Oremus: V prvom rade ukončím politické nominácie a vrátim do pozícií odborníkov. Prijmem také opatrenia, aby sa vrátila vážnosť profesii učiteľa. Sieť škôl prispôsobím potrebám trhu práce a jednotlivých okresov. Zavediem funkčné duálne vzdelávanie s patričným finančným krytím a určite nebudem odovzdávať zriaďovateľskú pôsobnosť VÚC súkromným firmám. Stredné školstvo patrí k prioritám môjho plánu nového riadenia kraja.

Milan Uhrík: Situácia v kraji je zúfalá najmä v oblasti stredného odborného školstva. Zohnať dnes mladého šikovného absolventa s praktickým stredoškolským vzdelaním je naozaj vzácnosť. Príliš veľa žiakov a študentov študuje všeobecné a teoretické odbory. Aj to je dôvod, prečo Nitru a jej okolie postupne zaplavujú cudzinci z Balkánu, ktorí svojím arogantným a agresívnym správaním obťažujú domácich obyvateľov. Jednoznačne teda musíme nasmerovať viac žiakov na stredné odborné školy.

Samosprávne kraje majú na to ideálnu kompetenciu – určujú, koľko tried v prvých ročníkoch sa môže otvoriť na stredných školách v jednotlivých odboroch. Okrem toho treba podporovať osvedčené praxovanie žiakov aj v menších podnikoch, lebo to moderné, tzv. duálne vzdelávanie je pre menšie firmy finančne a byrokraticky príliš náročné.

Ján Greššo, László Hajdu a Ján Marko sa – napriek tomu, že boli dvakrát oslovení mailom – nevyjadrili.

Aké riešenia by ste, berúc do úvahy kompetencie NSK, presadzovali na zlepšenie kultúry?

Milan Belica: Svoje kultúrne zariadenia (múzeá, knižnice, galérie, okresné osvetové strediská a hvezdáreň) obnovil NSK v tomto volebnom období za 4 milióny eur. Okrem toho NSK v sume takmer 1,5 milióna eur podporil v tomto volebnom období vyše 2 300 projektov obcí, občianskych združení či neziskových organizácií, ktoré boli zamerané na prezentáciu živej kultúry, uchovávanie nehmotného kultúrneho dedičstva a záujmovo-umeleckej činnosti.

Kraj dlhodobo podporuje aj obnovu národných kultúrnych pamiatok na jeho území. V rámci dotácií poskytol v tomto volebnom období takmer stovke žiadateľov na ich obnovu vyše 170 000 eur.

Desiatky tisíc eur z rozpočtu kraja putovali počas týchto štyroch rokov aj na realizáciu takmer 200 projektov na podporu kultúrnych aktivít národnostných menšín.

Vo zveľaďovaní svojich kultúrnych zariadení a podpore ich prospešných aktivít bude kraj naďalej pokračovať.

Iván Farkas: Bude potrebné pokračovať v rekonštrukcii budov kultúrnych zariadení, lebo v tejto oblasti sa udialo pramálo. Okrem niekoľkých málo zariadení. Či už ide o divadlá, knižnice, galérie, múzeá alebo osvetové strediská.

Renáta Kolenčíková: Keďže pod samosprávny kraj, pod odbor školstva patrí aj kultúra, ktorej sa nevenuje dostatočná pozornosť, je potrebné ju zvýšiť. Budem podporovať odčleniť kultúru od školstva a vytvoriť samostatný odbor kultúry, pretože si vyžaduje inú pozornosť, aká sa jej dostáva v súčasnosti. Kultúra je pre obyvateľov veľmi dôležitá. Ani si to neuvedomujeme, ale pri tomto hektickom spôsobe života, ktorý dnes funguje, je dôležitá kultúra ducha, ktorá veľmi vnútorne obohacuje. A naše nastupujúce generácie by sa mali viac oboznamovať s umením, históriou, tradíciami, osvetou, kultúrou a divadlom. A toto sú všetko kompetencie, ktoré spadajú pod samosprávny kraj, ktorý ich nerieši s dostatočnou vážnosťou, akú by si zaslúžila.

Peter Oremus: V prvom rade som za to, aby pozície riaditeľov divadiel, osvetových stredísk, múzeí a ostatných kultúrnych zariadení zastávali odborníci. Kultúru považujem za veľmi dôležitú súčasť spoločenského života, ktorá v ľuďoch vyvoláva pozitívne emócie. Príležitosť vidím v účelnom prepojení kultúry a cestovného ruchu. Tieto dve kompetencie musia pracovať synergicky. V našom kraji je citeľná rôznorodosť kultúry, čo by nás však nemalo rozdeľovať, ale práve naopak, kultúra by nás mala spájať.

Milan Uhrík: Určite budeme v prvom rade podporovať tradičnú a slušnú kultúru, nie rôzne alternatívne kultúrne experimenty. Kraj má na podporu kultúrnych zariadení a kultúrnych podujatí k dispozícii dostatočne silné rozpočtové a dotačné schémy. Peniaze z týchto dotácií treba len hospodárne využívať a zabrániť tomu, aby sa s dotáciami robili subvenčné podvody.

O tom, že to s podporou dôstojnej kultúry myslíme vážne, svedčí aj fakt, že v Banskobystrickom kraji sme na dotácie pre mestá, obce, kultúrne zariadenia, folklórne súbory, občianske združenia, dobrovoľných hasičov atď., dali dokopy až 2,8 milióna eur, čo je dvojnásobne viac peňazí, ako sa na podporu kultúry dalo za predchádzajúceho vedenia zo SMER-u. Rovnako intenzívne budeme podporovať rozvoj kultúry aj v Nitrianskom kraji.

Ján Greššo, László Hajdu a Ján Marko sa – napriek tomu, že boli dvakrát oslovení mailom – nevyjadrili.

K téme

Témy

Najčítanejšie za týždeň

Neprehliadnite

Bezplatné novinky z Nitry raz týždenne:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov

Diskusia

Copyright © NitraDen.sk Všetky práva vyhradené. NitraDen.sk si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku, jeho častí a zverejnených fotografií.

X